Harry Potter a tajomstvo drakov

Prológ: Útržky snov

Na vrchole kopca stála osamelá postava. Bol to muž nižšej veľkosti s blond vlasmi, jantárovo hnedými očami a okrúhlou tvárou.

Cez nekonečné trávnaté pláne, ktoré ležali pod ním zavýjal vietor.
Vietor pohol jeho tmavozeleným plášťom a kapucňou s červeným lemom, uzavretým vpredu zlatou retiazkou a s listom, odhalil kožené úzke nohavice a zelenú tuniku s bielym víriacim vzorom. Na rukách mal ozdobné nátepníky a na boku meč.

Krásne horské terény obklopovali celú oblasť na jednej strane údolia ktoré bolo obklopené širokou modrou otvorenou oblohou, po ktorej kĺzali mraky. Slnečné lúče sa odrážali od jazier a potom náhle zmizli. Z oblakov vykúkalo slabé svetlo, ktoré dopadalo na tieto jazerá, vďaka čomu sa trblietajú ako šperk.

Ozvalo sa hlboké zabručanie a muž sa otočil.

Prišiel tvárou v tvár s veľkým objemným plazím stvoreniu, so štyrmi krátkymi nohami a dlhým chvostom. Hlava tvora bola podobná korytnačke, s dvoma rohmi vyrastajúcimi do strany a krútiac sa dopredu, ako u jaka, a jedným rohom vyrastajúcim zo stredu lebky. Chválil sa tiež radom tŕňov pozdĺž chrbta, pričom menšie boli tiež rozptýlené na jeho bronzovom chrbte. Mal veľmi veľké krídla, ktoré sú umiestnené blízko stredu tela.
Muž sa usmial, zdvihol ruku a potľapkal tvora po nose.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Stará žena sa zobudila zo spánku. Vedela, čo to bolo za sen, čo to bolo za stvorenie.

Mala rada tieto sny. Boli šťastné a vlastne počas nich mohla spať.

Zvyčajne, keď ide do postele, znova sa jej vybavia všetky tragédie ľudí, ktoré cez deň počula. Na tomto svete bolo toľko bolesti.

Ale počas týchto snov, môže vlastne znova vidieť. Len počas týchto snov vidí nádherné farby, ktoré naposledy videla ako dieťa.
A tie tvory ktoré počas nich vidí. Sú také nádherné, také majestátne, také elegantné.

Snívala o nich od mladosti a stretla ľudí, ktorí o nich vedia viac ako ona.
Možno je slepá kvôli jednému z nich, ale ani jednému z nich nič nevyčíta.

Vie, že to bola nehoda.

A vďaka tomu ich spoznala, takže je to niečo, za čo je vďačná. Títo ľudia ju toľko naučili. Odlišovali sa od ostatných, ktorí k nej prišli. Ich prítomnosť bola pokojná a šťastná.

To bol jeden z dôvodov, prečo im dala svoje jediné dieťa. Nechcela, aby jej dieťa vyrastalo v tomto krutom a smutnom svete. S nimi, v ich svete, jej dieťa nebude poznať toľko krutosti a bojov.

A jej dieťa sa k nej vracia, aby ju navštívilo. Snaží sa ju presvedčiť, aby šla s ním. A ona chce, tak veľmi to chce.

Ale nemôže.

Ľudia tohto sveta ju potrebujú.

Jej adoptované deti ju potrebujú.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 

Starší muž a mladý chlapec poľujú a stanujú v lese. Obaja sú vyzbrojení striebornými guľkami a snažia sa niečo loviť. Vykľuje sa z toho žena v otrhaných šatách a hrivou strapatých, špinavých vlasov. Bolo očividné, že už bola nejaký čas v lese.

Starší muž naláka ženu k chlapcovi, ale keď to urobí, chlapec zaváha. Ten čas dáva žene príležitosť poslať oheň smerom k chlapcovi, ale starší muž ho zachráni a zabije teraz odhalenú čarodejnicu, pričom si spáli ruku.