Bolo krásne vianočné ráno. Vstala som z postele a nakukla som cez zarosené okno mojej izby. Vonku bola poriadna zima a snehové vločky zľahka padali na zasnežený chodníček. Chvíľu som len tak pozorovala padajúce vločky keď v tom mi udrela do nosa príjemná vôňa. Dokonca aj tá mi pripomenula že dnes sú Vianoce. Vstala som z parapetnej dosky na ktorej som sedela a zišla som po schodoch do kuchyne kde bola vôňa omnoho prenikavejšia. ,,Ahoj mami!" pozdravila som mamu ktorá práve ukladala na stôl čerstvo upečené koláčiky. ,,Ahoj, pozri práve pečiem nech to mám do večera hotové, ešte dám upiecť kapra a všetko bude dokonalé," dokončí mama a položí na stôl zvyšok koláčikov. ,,Skvelé, dnes sú Vianoce a už sa naozaj neviem dočkať kedy uvidím darčeky!" zvolala som. Mama sa pousmiala a pripravila mi raňajky. Vianočný stromček už od včera stál v strede obývačky no darčeky sa tam ocitnú až večer. Dívala som sa na blikajúci stromček a ani som si nevšimla ako som zjedla raňajky. ,,Ja viem, veď každý sa teší Monika, ale vieš ze darčeky nebudú pokiaľ si neupraceš izbu, však?" spýta sa ma mama. ,,Jasné, jasné ja viem, veď keď sa naraňajkujem tak si ju pôjdem upratať!" zvolala som. No v tom prišiel do kuchyne otec celý zasnežený. Asi bol vonku odpratávať sneh i keď som si ho vôbec nevšimla. ,,Ahoj tati!" pozdravím tata. ,,Ahoj, teda vonku je naozaj veľká chumelica s tým snehom to teda nebolo jednoduché," povedal tato a zvliekol zo seba premočený kabát. Chvíľu sme sa celá rodina rozprávali a ja som po čase odišla upratať si izbu. Navyše nebol tam taký neporiadok, ale Vianoce sú Vianoce, a vtedy musí byť dokonalý poriadok. Teda rodičom na tom dosť záležalo. Po asi dvojhodinovom upratovaní mojej izby som si vydýchla. Bolo pol šiestej večer a mama práve prestierala stôl na vianočnú večeru. Všetko bolo dokonalé, ale stále som čakala na to, na čo asi všetci. Darčeky! Ešte som sa slávnostne obliekla a po pár minútach sme zasadli za štedrovečerný stôl.
,,Takže, prajem vám šťastné a veselé, dobrú chuť!" dokončil otec po tom ako sme sa domodlili. Snažila som sa čo najrýchlejšie zhltnúť večeru aby som to urýchlila a dostali sme sa k tej chvíli na ktorú čakám. Po večeri mama ostala v kuchyni a odpratávala zvyšky jedla čo ostali na stole. Otec si čítal noviny a všetko bolo tak ako má byť. Po asi 10 minútach som prišla do obývačky a zbadala som čosi úžasné. Pod stromčekom sa nachádzala hromada darčekov. Rozbehla som sa k vianočnému stromčeku a začala som sa hrabať v hromade darčekov. Rodičia sa na mňa dívali a po chvíli si aj oni začali rozbalovať dary ktoré ich tam čakali. ,,Ach, toľko darčekov som teda nečakala," usmiala sa mama.
,,No veru aj ja mam toho dosť!" pochválil sa Otec. ,,No a čo ty Monika, ako sa ti páčia darčeky?" spýtala sa ma mama. ,,No som spokojná, páčia sa mi," povedala som. No v kútiku duše som stále na niečo čakala nevedela som čo to môže byť, keď v tom som zbadala posledný darček schovaný za vianočným stromčekom. Pomaly som si ho pritiahla tesne k sebe lebo bol dosť ťažký. Nebola na ňom žiadna menovka ani nič len trochu po otvorená obyčajná krabica. Keď v tom z nej vyskočilo malé, huňaté, biele klbko rovno do môjho náručia. Neuveriteľné, bolo to malinké šteniatko maltézskeho psíka. Na hlave malo mašľu s nápisom PRE MONIKU! Neuveriteľne som sa tešila. ,,Mami, oci dostala som psíka!" zvolala som a po lícach mi stekali slzy šťastia. ,,Och, to je vynikajúce, veď si po ňom tak túžila a nakoniec predsa len prišlo!" odpovedala mama. Šantilo a bláznilo sa v mojich rukách a ja som mala nesmiernu radosť v srdci. Pohľad kala som ho po bielom kožúšku a zadívalo sa na mňa čiernymi očkami ako uhlíky. Bolo úžasné, strašne som sa tešila. Keď si všetci porozbaľovali darčeky tak sme sa všetci zišli v kruhu a obdivovali sme psíka. ,,Už viem ako sa bude volať, bude to Sniežko!" zvolala som. ,,A prečo Sniežko?" spýtal sa otec. ,,Lebo má hebkú bielu srsť ako sneh!" dokončila som s úsmevom. Boli to úžasné chvíle. Celý večer sme sa hrali, bláznili a mojkali až som sa úplne unavila. Boli sme všetci šťastní že ho máme, no najmä ja lebo to je môj psíček. A dúfam že s ním strávim nádherné chvíle.
