Čo to vlastne je ? Sama neviem. Nevyznám sa v nich , hľadám sa v nich , hľadám iných pomocou nich .
V tomto období začínam mať pocit že ich strácam. Že jedna časť zo mňa ktorá žila z pocitov už nieje. Odišla, zmizla, skryla sa a ja ju márne hľadám. Keď príde človek o ktorom si myslím že ich on našiel že on našiel tu stratenú časť zo mňa ,tak keď to najmenej čakám odíde, zmizne, zdrhne, nezvláda to so mnou . Prestávam cítiť tie dobré pocity . Láska radosť atď ... V poslednej dobe nič také nenachádzam nikde a už ani v nikom . Svet začína byť čiernobiely. A niesom jediná v tomto . Viem že je nás takých viac . Ktorý nezapadajú, nevedia čo sú hľadajú sa a popri tom strácajú pocity . Nejako to proste dakedy nejde zosúladiť. Chýbajú mi tie dni dieťaťa bez problémov vlastných alebo aj tých čo časom a vekom prichádzajú. Cítim sa sama.
Samota alebo skôr to že sa cítiť sám je už pocit ale negatívny. Pozitívne odchádzajú, negatívne pribúdajú. Možno čo ak ta časť čo odišla zo mna neodišla, len sa zmenila. Neutiekla ale práveže prestala utekať pred negatívnym, nezmizla len sa ukázala v inom svetle, neskryla sa ale skôr sa prestala skrývať pred všetkým. Ale pred čím? Pred pravdou? Pred deckou najivitou? Neviem.
Pocity. Možno ich raz znova nájdem aké boli pred tým. No neverím že v blízkej dobe sa to tak stane . Neverím im . Ach tie pocity.
