Splnený sen

2.časť

Bolo to dosť blbé ale srdcu nerozkážeš. Tak po dalšich prázdninách som si už bola istá že ho chcem ( nie Rasťa ale jeho brata Maťa). S Maťom to vyzeralo čo raz lepšie a lepšie. Ale zatiaľ sme spolu nezačali chodiť a už tu bol koniec dalšich prázdnin. Sľubil mi že tu ostane aj na ďalšie a ďalšie prázdniny a že tu budu chodiť každu sobotu na navštevu k babke. A tak som sa každú sobotu pozerala cez okno na nich. Vždy sa mi pačil Rasťo ale nemala som uňho žiadnu nádej kedže sme sa vobec nepoznali ale ja som aj napriek tomu neprestala veriť že sa mi splní sen aj ked tu bol aj jeho brat. A tak išiel deň za dňom,tyždeň za tyždňom a ja som čakala ďalšie prázdniny...
Bolo to ako večnosť čakať na nich a dúfať v nemožné že sa splní ale nič iné mi neostávalo.
Ale čo? Za chviľu tu boli ďalšie prázdniny a nie obyčajne ale letné tie najlepšie a najdlhšie. Prišla sobota a ja som pozera kto z nich tu ostane. Ostal tu Maťo ako vždy a trochu som sa aj potešila veď je "kamoš". Cez tyždeň sme boli pár-krát vonku. Nemohli sme vždy lebo dva-krát do tyždňa mám trening ale nevadilo mu to. Prešiel tyždeň a nastala sobota. Videla som ako na navštevu prišli jeho rodičia a brat. Bol čim dalej tým krajší a krajší. Sobotu podvečer som pozerala a čakala kedy odídu. Zrazu vyšli jeho rodičia nasadli do auta a odišli. Ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Rasťo tu ostal! Rasťo tu ostal! Kričala som od radosti. Neverila som že tu fakt je. Bola som štastná jak nikdy. Potom som sa spamätala a zistila že sa ešte vobec nepoznáme. Dala som si za úlohu že sa mu prihovorim a zoznámime sa. Vedela som že to bude ťažke ale nemohla som si nechať ujsť takú priležitosť ked už tu ostal. Čakala som na tú správnu chviľu ozvať sa no nešlo to. Skoro vobec sme sa nemali ako stretnúť. Snažila som sa s kamáratkou vymyslieť ako to urobime. Až raz sme dostali dokonalý nápad,ktorý musel vyjsť. Prišla tá správna chviľa zoznámiť sa sním!