Neuveriteľná Škola

Londýnsky Duchovia

Lietadlo pristálo. A ja som utekala do nemocnice. Zmeškané hovory od Minha. Ja som už  bola v nemocnici a stretla som doktorku. Rozprávala sa so mnou kým som nezbadal nejakého muža v šiltovke, rifliach a v koženej čiernej bunde s nejakým dievčaťom. Rozrezane líca, diera v hrudi, diera v stehne. Pripadala mi ako mŕtvy človek. Minho mi začal volať ale ja som mu nezodvihla. Kým sama doktorka pýtala
"Neviete náhodou kto ju zavraždil?"
Šak ja som ju nepočúvala.
Nemohla som si spomenúť kto to bol ale vedela som, že bola mŕtva.
"Moment idem sa pozrieť na Charlotte"
Doktorka prikývla a uhla z dverí. Ja som vošla a videla to isté dievča ktoré bolo pri tím mužovi... Neuveriteľné.
Charlotte aby bola mŕtva? Nevravelo sa že je už dávno mŕtva? Vždy sme si robili z tohto srandu v škole. Vždy na telesnej. Každý raz čo sme sa obliekali, vždy sme si dávali prezivky napríklad pre Charlotte: Smola, Afton, Charlie, Stolička, Chobotnica
Atď.

Ale vždy sa vravelo že je mŕtva. Asi to nebolo vážne. Ale teraz už áno. Ale kto bol ten muž? Ako to že ju vidím? Vidí ju aj nieto iný? Je toto normálne? Je to možné?

Nemohla som sa spamätať, keby aj som sa mohla. Vidieť niekoho mŕtveho je NEnormálne. Ako keby som mala abilitu vidieť mrtvich alebo nie čo. Vie niekto kto bol ten muž?

**************

Ach.. Tento deň nemôže byť horší. Vidieť duchov... Proste šialené. Nepotrebovala som ich vidieť ale... Je to aj super. Ale radšej by som mala ísť spať. Tak som došla domov, došla do postele, prikryla a zaspala. Nemala som žiadny sen ale viem že Minho tu nebol. Pravdepodobne bol na misii. Spala som a spala kým som nepočula rachot z chodby.
"Kto pre boha tu straší?!?"
Vyliezla som z pod periny, schmatla baterku a svietila všade. Keď som došla do chodby nik tam nebol. Pozrela som sa do obývačky a tam bola Charlotte.
"A ty tu čo?!"
Spýtala som sa
"Kikaw? Ty ma vidíš??"
Odpovedala vyľakane
"Jasné že áno!"
Nevedela som čo som mala povedať. No však potom došiel Minho, Han, Felix a Hyunjin.
Hyunjin sa má iba spýtal
"Kika? Ty s kým sa rozprávaš?"
Čušala som a odišla.
Felix povedal
"Uhm.. Niečo sa asi stalo, či?"
Minho odpovedal
"Normálne toto sa nestáva. Ale nedvíhala mi predtým ako odišla do Londýna."
Han po tichu odišiel z izby a došiel ku mne. Spýtal sa ma
"Kristínka, čo sa stalo?"
"..."
"Vieš o tom že mi môžeš povedať všetko, však?"
"Ja viem Han ale... To skôr si nehám pre seba lebo viem že si budeš aj s ostatnými myslieť že som šialená"
"Nebudeme neboj"
Porozprávala som Hanovi celý príbeh. A nemal slov. Myslela som si že sa bude smiať ale, bolo to naopak. Ani sa nesmial.
*BUM*
Niečo spadlo na zem.
Vyľakane som povedala
"TO ČO BOLO?!"

Nemám moc veľa motivácie. Nie som taká umelkyňa ako Kikaw. Keby som bola tak by som napísala viac ale ešte mám dosť veľa práce takže.. Uvidíme sa potom v ďalšej kapitole!
<33