Peking

860 23 6
                                    

Asi v polovici cesty ma zastavilo auto s tým ze na mňa zatrubilo

"Y/n!!" zakričal niekto z toho auta pozrela som sa tam

"Beth! " zvolala som "pod sadni si do zadu
Povedala co mi bolo jasné keďže jej brat šoféroval a ona bola na mieste spolujazdca tak som si sadla do zadu úplne mokrá

"ahoj" Pozdravil ma bethin brat "ahoj" pozdrav som mu zdvorilo vrátila "tak Y/n dneska domov nejdeš"
Usmiala sa Beth na mňa

"prečo?"
"mm lebo ideme na hokej ktorý je zajtra ale je až v Pekingu" počkaj toto nie fakt to nemyslí vážne však?
"ako fakt chceš ísť do Pekingu či čo?"
Beth si po vzdychla ona fakt ona? To mňa tu zobrali a hovoria ze chcú ísť na hokej do Pekingu

"áno Y/n ideme do Pekingu ale predstav si že pre nás príde to lietadlo ktorým aj oni odišli" nechápem prečo ale bola nadšená "Beth vieš o tom že sa mi nechce mimo tohto mesta"
"Jaj Y/n ja sa ta nepýtam ci chceš alebo sa ti chce proste ideš a hotovo" pozerá sa na mňa a keby som jej zjedla jedlo a viem že teraz ju už nič nepresvedčí

"dobre ale ako dobre viem teba nebaví hokej tak ako si vybavila toto?" opýtala som sa otázku ktorú sa chcem opýtať už asi dve minúty
"môj brat je kamarát jedného hokejistu a áno nebaví ale tak co už" usmiala sa

"no tak hneď budeme na letisku" povie Bethin brat
Ktorý bol cely čas okrem jedného 'ahoj'
"ale ja tu nemám nič" povedala som aby si uvedomili čo robia
"neboj tam niečo kúpime" povedala moja kamarátka
"jasne" povedala som ironicky
"ale no tak trošku radosťi"
Povedala ako by sa nič nestalo

O niekoľko hodín neskôr už v Pekingu

Už sme v hoteli ktorý nám zariadil ten hokejista
Ja som na izbe sama a Beth je s jej bratom
Bethin brat sa vola tomáš
'klop klop' ozvalo sa za dverami "ďalej" povedala som a sadla som si keď som doteraz ležala
"Y/n o tri hodiny pôjdeme na ten hokej takže tak"
Beth ach Beth vieš o tom že by som teraz najradšej spala? "dobre vidíme sa u recepcií a inak čo ten obchod?"
"nooo môžme ísť keď chceš ale nepoznám to tu tak by som to nechala na zajtra dneska ten hokej veď už je jedenásť hodín tak hlavne bud pripravená" s tím to odišla

Viem krátke ale mam veľa školy ale skúsim zajtra urobiť dlhšie čítala som komentáre takže sa budem snažiť všetko splniť a som rada ze sa vám to páči <3
-luv u 💗
-lili

Dá sa to nazvať osudom?//FF Juraj SlafkovskyWhere stories live. Discover now