Janka

Už na zápise pochopila kde bude jej miesto. Jednoduchá baba z okresného mesta nemôže udávať tempo miestnym dcéram prominentov. V každom kolektíve to tak chodí, na škole obzvlášť. Nikdy nepatrila k extrovertným typom, skôr naopak a preafektovanosť smotánky ju skôr iritovala ako lákala zapadnúť. Ostať sama sebou sa odhodlala už prvý týždeň semestra. Nielenže cítila, že do tejto spoločenskej vrstvy nepatrí, hoci jej rodičia na tom určite zle neboli, ale bola aj azda jednou z mála tých, ktoré na školu prišli práve kvôli štúdiu. A keďže dôslednosť bola pre každého, kto ju poznal synonymom jej mena, nemala nakoniec na ich životný štýl ani čas. Skutočne netrvalo dlho, kým sa so svojim osudom zmierila.

Niežeby ju nelákalo vybehnúť s partiou v utorok večer do klubu a spolu až do rána oslavovať mladosť a krásu školských čias, popretkávanú aférkami a neustálymi rozchodmi , avšak predstava ďalšieho dňa, kde by prínos z odsedených prednášok bol žalostný a skôr kontraproduktívny, jej nedovolila uvoľniť sa. Veľkou nevýhodou poctivých študentov je akási automatická absencia tolerancie prednášajúcich voči aj tým najmenším prešľapom ich obľúbencov. Hoci si to oni sami neuvedomujú, za ich dobrými úmyslami sa často skryje aj štipka nespravodlivosti – pri všetkej snahe o neutralitu a objektívnosť, akosi podvedome dokážu triednym celebritám tolerovať omnoho viac ako vlastným obľúbencom. To na vlastnej koži neraz pocítila aj Janka. Po jednej prednáške, na ktorú došla vyslovene nepripravená si takmer pokazila skoro až priateľský vzťah s prednášajúcou. Odvtedy už naozaj nechcela riskovať a jej spoločenský život, ktorý už tak nebol bohvieako pestrý, začal stagnovať ešte viac. Pozvania spolužiakov a spolužiačok na spoločné akcie čoraz viac odmietala. Časom ich už nemusela ani odmietať. V živote to tak chodí – odmietneš raz, nič sa nedeje. Odmietneš druhýkrát, začneš byť nápadná. Odmietneš aj tretíkrát a viac sa s Tebou neráta. Podobný osud postretol Janku už v prvom semestri. Pri plánovaní akcií sa s ňou už takmer nepočítalo. Kde-tu sa už len medzi rečou niekto spýtal, či by sa nechcela pridať. Buď zo slušnosti, ale oveľa pravdepodobnejšia bola nevyhnutná slušnosť. Aj keď si Janka imidž šedej myšky nie prvoplánovo, ale predsa dôsledne budovala, vždy sa na ňu v kritických chvíľach dalo spoľahnúť a len málokto ju preto nechcel mať naklonenú. 

Janka, dobráčka od kosti, vlastne nevedela nebyť naklonená. Ak bolo treba pomôcť, vždy pomohla. V čase seminárok sa z nej aspoň na pár dní stávala celebrita. Nikto v ročníku nedokázal písať lepšie práce ako ona. Nikto z vyšších ročníkov nebol ochotný s prácami pomôcť. A Jankinou nespornou výhodou bola aj jej flexibilita – schopnosť meniť štýl tak dôsledne a dôkladne, že žiadny z profesorov si netrúfol menovať ju za autorku a obviniť z podvodu. Rada pomáhala. A nič za to nechcela. Keď však po dobrých hodnoteniach synovia a dcéry prominentných rodičov došli s finančnou odmenou, dokázala sa zdráhať iba chvíľu. Tieto deti nie neberú ako odpoveď a potrebujú si človeka zaviazať a získať tak istotu do budúcnosti. Akokoľvek jej to bolo proti srsti, nakoniec na ich hru pristala. Finančná výpomoc nakoniec nebola až taká nepríjemná. Priemernému študentovi sa financie navyše vždy zídu. Gro jej klientely tvorili triedne fifleny, ale najviac si vážila dvoch najväčších frajerov z ročníka. Bodaj by aj neboli najväčší, keď boli v ročníku jediní. Roman a Juraj si svoje postavenie v prevažne dievčenskom kolektívne náležite užívali. Neexistovala akcia, o ktorej by nevedeli, neexistovala akcia, na ktorej by sa nezúčastnili a neexistovala spolužiačka, ktorá by nebola ochotná im pomôcť, keď bolo treba. Janka nebola výnimkou. Oboch mala rada. Aj s ich chybami a slabosťami. Romana poznala už zo strednej, Juraja spoznala až na fakulte, no od začiatku k nej bol milý a to si na ňom vážila. Samotný fakt, že je synom poslanca, dával predpoklady k povýšenectvu. To uňho vo vzťahu k nej však nikdy necítila, aj preto bol jej favoritom. Aj preto mu dokázala neustále a dookola odpúšťať jeho prelietavosť. Tú si sama pred sebou obhajovala ženskou klebetnosťou a zveličovaním, keďže ona sama ho dovtedy nikdy pri ničom nepristihla.