Childhood friends| Minsung

9. časť

Minhov pohľad: Chúďatko Jisung ani sám nemohol chodiť. "Prepáč" dostal som zo seba a Jisung sa na mňa zmätene pozrel. "Za čo?" "Keby som bol rýchlejší, nemusel si takto dopadnúť." Jisung sa na mňa zamračil "Nieje to tvoja chyba hyung nič si z toho nerob koniec koncov za to môžem ja že som sa nevedel ubrániť."
"Prestaň hovoriť nezmysli Jisung ty za to už vôbec nemôžeš." Po niekoľkých minútach hadania kto sa to môže sme prišli k môjmu bytu. Vyzuli sme sa a posadil som Jisunga na gauč. "Počkaj chvíľu." rýchlo som zabehol po dezinfekciu a obväzy. Najskôr som mu vydenzifikoval rany na tvári a prelepil som ich náplasťou. Potom na rukách. "Ehm....Jisung? Mohol by si si dať dole tričko? Potrebujem to vydenzifikovať." Jisung sa dosť zčervenal ale nakoniec si  tričko vyzliekol. Tu bol dobitý najviac. Chudáťko môj Jisung. Teda ešte není môj. Zatiaľ. Ako mu toto mohol urobiť? Keď ho uvidím vymlátim z neho dušu. Pomaly som začal dezinfikovať rany na jeho hrudi. Občas potichu zjajkol čo ma celkom rozrušilo ale nejak extra som to neriešil. Potom som mu to len obviazal a naspäť som mu obliekol tričko. Takto isto to pokračovalo aj s kolenami. Keď to mal všetko vydenzifikované a obviazané sme sa rozhodli že si pozrieme  nejaké anime. Rýchlo som zbehol urobiť popcorn. S popcornom v ruke som dobehol na gauč, sadol som si vedľa Jisunga a zobral som do ruky ovládač. "Tak čo si pozrieme?" "Hmm tak napríklad Given?" Súhlasil som a pritúlil som si k sebe Jisunga. On si ovinul svoje ruky okolo môjho pásu a pozerali sme. Po nejakých 6 epizódach Jisung zaspal a ja som ho preniesol do mojej izby. Pozrel som sa na hodiny a bolo 21:36. Vyzliekol som si tričko a ľahol som si k nemu.
        
                       ~Ráno~

Jisungov pohľad: Zobudil som sa už s menšou bolesťou. Obzrel som sa okolo seba a spanikáril som pretože toto miesto nepoznám. Po chvíli som ale zbadal spiaceho Minha vedľa mňa. Aha už si spomínam. Je taký pekný keď spí. Začal som sa hrať s jeho vlasmi a po chvíli otvoril oči. "Dobré ráno slniečko." Usmial sa na mňa tym naaaaaaajkrajším usmevom pod slnkom. "Dobré ráno." Úsmev som mu oplatil. Minho má objal a ja som mu objatie s radosťou oplatil. Po asi 15 minútach obimania som sa postavil s tým, že si idem urobiť raňajky. Nestihol som sa ani postaviť a už ma Minhova ruka ťahala naspäť. "Hyuung ja som hladnyyyyy." Zakňučal som a Minho sa len uškrnul. "No dobre dobre ideme urobiť raňajky. Čo by si si dal?" "Lievance!!!!" Odpovedal som mu s druhýmnajkrajším úsmevom pod slnkom". Minho  piekol lievance a ja som zatiaľ krájal ovocie. Avšak Minhovi to išlo rýchlejšie ako mne. Po chvíli som cítil ako ja ruky obmotali okolo môjho pásu. Otočil som sa a Minho sa na mňa díval tými mačacími očami. "Kedy to už budeeeee?" "Zachvíľku" usmial som sa naňho. "Jisungie ja už som hladný." otočil som sa a zobral som jednu jahodu a dal som mu ju do úst. "Viac nedostaneš budeš musieť počkať. Už to naozaj zachvíľu bude." Po 3 minútach sa aj tak stalo. "KONEČNEEEE" vykríkol víťazne Minho a začal si zdobiť lievance ovocím.

              Tíme skip
"Umyjem riad." oznámil som Minhovi ale on sa nesúhlasne zamračil. "Nie ty musíš oddychovať ja to umyjem." "Tak ty môžeš utierať a schovávať a ja budem umývať platí?" "Platí"  Poodnášal som ešte všetky riady z obývačky a začal som umývať. Po doumývaní som sa išiel ešte napiť keď v tom som znova pocítil ruky okolo môjho pásu. "Minhoo čo to s tebou je? Dnes si nejaký prítulný." Minho sa na mňa zamračil a pocítil som jeho pery na tých mojich. Toto som vôbec nečakal. Zatvoril som oči a do bozku som sa pridal. Bolo to príjemné ale kvôli nedostatku kyslíka sme sa museli odtiahnuť. "Minho?..." "Áno Jisungie?" "No vieš... Ja ťa mám rád. " Minho sa usmial. "Aj ja ťa mám rád Jisung.  Budeš mojím priateľom?" "Jasné že budem!" Radostne som vykríkol a venoval som Minhovi  malú  detskú pusu.

Okaaay~ dočkali ste sa konca tejto Minsung fanfikcie! Dúfam že ste si fanfikciu užili a že nebola taká nudná. Prajem pekný deň/večer 💞💞