Normálne dievča

Týždňová láska

Ahojte. Chcela by som vás poprosiť, aby ste mi napísali, či sa oplatí ďalej písať, alebo sa mám na to vykašľať. Som začiatočník a moc nwm čo písať, tak prepáčte, ale budú tie časti kratšie. Ďakujem vám za všetky votes a komentíky.

Ráno som sa zobudila na otravný hlasný zvuk budíka. S povzdychnutím som ho vypla a po natiahnutí kostí som zamierila do kúpeľne, kde som sa rýchlo osprchovala pod príjemne horúcou vodou a v uteráku obmotaným okolo tela som sa znudene vrátila do izby. Nechcelo sa mi ísť do školy pretože skoré ranné vstávanie ma zachvíľu privezie do hrobu.

Po usušení som si na seba obliekla letné šaty bez ramienok s motýľmi, ktoré ich pestro rozžiarili. Vlasy som si ľahko prečesala a nakoniec sa rozhodla si dať len čelenku, ktorá mi pevne držala vlasy a to im zabránilo ich padanie do mojej tváre, čo ma vždy dokázalo neskutočne naštvať. Zišla som do kuchyne sa naraňajkovať a na moje príjemné prekvapenie som uvidela mamu s veľkým úsmevom na perách.

"Dobré ráno" Po všimnutí si ma, ma pozdravila.

"Dnes si sa nejako vyfintila"

"Je predsa leto, tak prečo nie?"

Na raňajky som si dala ovocie s vločkami. Išla som si umyť zuby, a zobrala som si tašku a mobil. Obula som si svoje obľúbené sandále na podpätku. Keď som vyšla von, chcela som zavolať Avery kde je, ale uvidela som nejaké auto a v ňom bol Wes. Môj "frajer". Chodíme spolu ešte len deň, ale nič k nemu zatiaľ necítim.

"Dobré ránko, kráska" S vrelým úsmevom na perách sa na mňa pozrel a mne sa v bruchu vytvorili splašené lietajúce motýle. Jeho úsmev je naozaj krásny a hreje ma pri srdci keď mi ho s úprimnosťou venuje.

Keď sa pomaly približoval s cieľom pobozkať ma, moje srdce takmer splašeno vyskočilo z hrude.

"Ahoj, necheš už ísť? Zachvíľu začne škola" povedala som. Naštartoval auto a išli sme ku škole.

"Ty si najhoršia kamoška!!" povedala Av (Avery) zo srandy.

"Aj ja ťa veľmi rada vidím Av:" zasmiala som sa. Vošli sme do školy, a keď sme boli pri Wesovej triede, chytitl ma za ruku a zastal.

"Vidíme sa po škole." povedal, a keď ma chcel pobozkať, začali mi lietať motýle v bruchu. Av sa na mňa pozrela pohľadom typu, si ty normálna?!

"Včerajšia dohoda." prerušila som ticho.

"Aká?" vyzvedala Av.

"Keďže sa Wesovi páčim, tak sme si dali dohodu, že budeme spolu chodiť týždeň. Keď sa moje city nezmenia, dá mi pokoj, ale keď sa zmenia, tak budeme spolu chodiť." Av sa zasmiala.

"A ty mu veríš?" pozrela som sa na ňu nechápavo.

"Čo tým chceš povedať?" zatrpknuto sa na mňa pozrela.

"On ťa bude presviedčať že ako veľmi ťa miluje, až nakoniec na konci týždňa bude smutný, že sa tvoje city nezmenili až ti ho príde ľuto a budeš s ním naďalej chodiť." nechápavo som ju počúvala.

"Ja... nič v zlom, ale moc ti neverím." zachraňovala som situáciu.

"Tak mi never, ale ja som s ním vyrastala a už poznám všetky jeho triky." zazvonilo a ja som si so strachom sadla.

Konečne skončilo vyučko. Aj som sa bála, ale viac som sa tešila na svoj nový IPhone 6 a posteľ. Keď som vošla do svojej izby, hodila som tašku na bok a padla na posteľ. Zapla som si na sluchátkach hudbu a zaspala som.