iskra (peter pellegrini x jan kolenik)

dotyky konvaliniek

Vraj smel by i mŕtvy byť, nikdy by sa však nevzdal pohľadu do jeho očí. Ako jasná obloha či číry oceán.
Snáď i anjeli ho zniesli z neba,
bo v jeho očiach on našiel seba.

*Ján prerušuje očný kontakt*

     ,,Hoc býva mi stydu byť kým som.. Keď som s tebou, Peter, mohol by som i predať dušu diablovi, vždy však Boha cítil by som v sebe,"

     mocná dlaň Jána padla na Petrovu. Pomaly, ale isto sa Jánove ruky stávali miestom Petrovho komfortu. Bezpečnou oazou, kedy jediné, čo poznal, bola láska.
Krátko potom opäť nadviazal očný kontakt. Keď však jeho oči stretli Petrovu tvár, ostal na moment zaskočený. Peter bol uprene zahľadený do Jánových pier. Bolo nemožné prehliadnuť to.
O malú chvíľu tlak v Jánovej ruke stúpol. Aj jeho oči padli na Petrove pery. Žiaden nebol schopný vzať to späť. A tak sa to stalo.
Pery na pery.
Jazyk v jazyku.

Onedlho sa Petrova ruka pomaly pohýbala preč spoza Jánovych uší, rozopínajúc gombíky Jánovej košele. Po štvrtom gombíku sa Ján zohol v kolenách a priviazaný k Petrovym perám si opatrne ľahol na gauč. Mokrými bozkami mu Peter prešiel pozdĺž trup, dolu ku opasku. Ten vzápätí odopol a pokračoval v bozkoch. Ján so zovretými päsťami zvolával vesmír a rátal hviezdy nad sebou. Jánove signály usmerňovali Petra v práci. Zľadovatelými rukami ho nežne otočil a naslineným prstom mu prešiel po chrbte. Dúfajúc v Jánovu dôkladnú hygienu mu priložil pery ku drieku a pokračoval hlbšie. Po jazykových kružniciach smel konečne spraviť niečo pre seba.

*Ján sa budí v Petrovom náručí *