Potom čo sa pohádala s priateľom sa jej život otočil hore nohami. Zlepší sa jej život? alebo zhorší?
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Tak trochu fanfiction tak trošku reálny život. Na začiatku to možno nebude fanfiction ale potom už hej.
*flashback* . . . . . "Takže kôli tejto krave si na mňa nemal čas!?"kričala som na neho keď som ho videla vonku sa oblizovať s jednou kravou z našej školy.
Rýchlo sa od seba odtrhli a prekvapene sa na mňa pozreli. Toto ste nečakali čo?
"Tá krava má aj meno" povedalo ✨ dievča ✨ vedľa neho svojim hnusným hlasom.
"Ty buď ticho" odpovedala som
"Od kedy ma s ňou podvádzaš?!"povedala som trochu kľudnejšie so slzami v očiach.
"Láska-" povedal
"Nevolaj ma tak" povedala som
"Nie je to tak ako to vyzerá" povedal
"Nie je to tak ako to vyzerá?"zopakovala som "Nie som slepá" povedala som nahnevane Všetko som videla a on mi ešte klame.
"Naozaj...ja.....vživote by som ťa nepodviedol" povedal a blížil sa ku mne
"To môžeš hovoriť vieš komu. Tej šťetke čo má na sebe kilo make-upu a nechce nič iné len jebať!"povedala som nahnevane a ukázala som na ňu. V tom momente bol pri mne a na mojej tvári sa objavila bolesť. On mi dal facku. On mi reálne dal facku. Nemala som byť ja ktorá dá facku jemu? Áno mala.
"Takto ju volať nebudeš"zvrieskol na mňa
"Prosím?"to nemyslí vážne on ju ešte obraňuje
"Počula si ma. Povedal som že takto ju volať nebudeš"
"Záleží ti vôbec na mne?"opýtala som sa ho Ako som mohla čakať--žiadna odpoveď. Neviem čo som si myslela. Že povie "áno"?
"Nieee nezáleží mu na tebe" povedala tá štetka s úsmevom na tvári "Och smutné čo?"doplnila
Ešte že som sa aspoň trochu ovládla lebo najradšej by som ju prizabila na mieste. Extrémne mi lezie na nervy. Ugh.
"Ty buď konečne na chvíľu ticho. Sa do toho láskavo nemiešaj."zakričala som na ňu
"Sue poď so mnou. Prosím. Ja....vysvetlím ti to." na tvári sa mu objavil ten fake úsmev.
"Mne netreba nič vysvetľovať"mala som na odchod ale on ma chytil za ruku
"Budeš ľutovať že si ma opustila" pošepkal mi
"Pochybujem" prudko som odtrhla jeho ruku od mojej a rozbehla som sa so slzami v očiach.
Ani poriadne neviem kde som utekala. Mala som oči od sĺz nič som poriadne nevidela. "Prečo ja. Prečo ona?" Hovorila som si v hlave. Zrazu som počula trúbenie. Nachvíľu som zastavila aby som sa pozrela od kadiaľ to ide.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . A v tom momente len tma. . . . . . . . . *koniec flashbacku*
Helou takže to je môj prvý príbeh a moja prvá časť. Jej. Konečne som sa k tomu dokopala.More na dvakrát som to písala lebo sa mi to neuložilo. Reálne je že 2:22 ( ráno). Prečo tie najlepšie nápady prichádzajú tak neskoro. A hej ospravedlňujem sa za chyby. Heh😅
