Ja s jungkookom sme na seba pozerali ako také dve dyliná. Celé to bolo veľmi trápne prečo mi toto Jimin robí? Ešte tu budem týždeň a už budem hotový psichopat.
Z mojich myšlienkových pochodov ma vytiahol Jungkook
,, nad čím tak dlho rozmýšľaš?"
Nič len nad touto trápnou konverzáciou. Och chlapče aspoň že si pekný. (*~*)
Trocha divne na mňa civel tak som odišla a nechala ho tam štát ako kyslú uhorku ( TIE MOJE PRIROVNANIA😁🤭💜)
Dobre teraz som si uvedomila ako trápne sa musel cítiť. Ale zvláštnosť to už bohužiaľ mám v povahe hihi. Nemala som to v živote ľahké a popravde stále nemám. Stále kvôli tomu nemôžem spať lebo v noci mám nočné mory.
Ale ako kedysi povedala moja mama:
Môžeš zabudnúť a neodpustiť, alebo si to pripomínať síce do konca života ale odpustiť osudu a všetkých čo ti ublížili. Aj tak minulosť nezmeníš a budeš sa zbytočne trápiť ľudia musia odpúšťať na to si vždy keď sa niečo stane spomeň.
Keď som vyšla s môjho tranzu to už sa jungkook dobíjal do 'mojej' izby a mne tiekli slzy po lícach.
Utrela som si slzy a smutne sa usmiala.
Teraz budem menej vydávať kapitoly lebo sa musím učiť do školy, ale keď nejaké vydám tak budú dlhé.
I PURPLE YOU💜
YOU ARE READING
MY TIME
FanfictionTento príbeh je môj prvý tak dúfam že sa vám bude páčiť. Zatiaľ vám nič neprezradím, ale poviem vám že je to o Jungkookovi a Lee. Dúfam že sa bude páčiť. 😀😀😁😁(-_-)
