Daily dream becomes a reality

Daily dream becomes a reality 4. časť

*"Prečo mi to hovoríš až teraz?" spýtala som sa nechápavo. 

"Lebo som na to nemal odvahu," pozrel sa do zeme. 

"A to všetko čo si mi po tú dobu robil?" nahnevane som si založila ruky vbok. 

"Ja ... prepáč."*

*Bzzz Bzzz*

Trhla som  sa. Tak tento sen bol naozaj dosť divný. Zas bol o Dracovi ale teraz bol v niečo iný. Draco bol smutný. Bohužiaľ som netušila prečo. Keď sa mi pár tých snov pred tým vyplnilo, vyplní sa aj tento? Na tú otázku dostanem odpoveď možno čoskoro. 

Vstala som z postele a zopakovala som moju dennú rutinu. 

Vyšla som z izby a na zemi som zbadala obálku. Poobzerala som sa po okolí. Nik tam nebol. Zohla som sa po ňu a zodvihla som ju. Nevyzerala nijak zvláštne. 

Bol v nej malý, poskladaný papierik. Otvorila som ho a v ňom stálo:

"Knižnica, 5:10pm"

Pokrčila som obočie. Rozmýšľala som od koho to môže byť. Odrazu sa za mojím chrbtom zjavil Draco. 

"Dobré ráno, Gragerová," strhla som sa. On okolo mňa iba prešiel pozerajúc sa na papierik čo držím v ruke. Zasmial sa. Vtedy mi to doplo. Ten odkaz musel byť od neho. 

Vchádzala som do Veľkej siene. Keď som prechádzala k Chrabromilskému stolu, zacítila som na sebe nejaký pohľad. Znervóznela som a prešla som pohľadom všetky stoly. Pohľad sa mi zastavil na tom Slizolínskom. Ten pár očí, čo som cítila, patril Dracovy. Krok som zrýchlila a sadla som si na svoje miesto pri Ginny. 

"Dobré ráno," pozdravila som sa. 

"Ahoj, ehm, je ti niečo?" spýtala sa ma Ginny. Zrejme zbadala mierny záchvev mojích rúk, keď som si odkladala učebnice na stôl. 

"Nie, som v pohode," usmiala som sa a naložila som si raňajky. 

***

Po škole som išla do Chrabromílskej veže. Boli 2 hodiny popoludní. Ginny sedela v kresle. 

"Tak čo budeme dnes robiť? Mám voľno. Dnes sa tréning odložil kvôli hroznému dažďu," pozrela som sa von oknom. V tom zmätku zo školy a neustáleho rozmýšľania, nad tým čo odo mňa dnes v knižnici Draco chce, som si neuvedomila že vonku pršalo ako z krhli. 

"No vieš," začala som koktať,"ja som dnes chcela ísť do knižnice."

"Ale no ták, Hermiona, vážne sa chceš ísť zas učiť?" spýtala sa ma. 

"No, dá sa to tak povedať," nervózne som sa usmiala. 

"Že ty s tým že to nejak súvisí s tebou a Malfoyom?" nadvihla obočie.

"Ako ťa toto mohlo napadnúť?" hlasno som sa zasmiala. 

"Ja neviem. Možno tou jeho piatkovou návštevou," podoprela si hlavu rukou. 

"Nechápem kam s tým mieriš," dala som ruky vbok. 

"Ale prosím ťa," nadýchla sa,"videla som ten vystrašený výraz v tvojej tvári keď si otvorila dvere. Musím uznať že bohvie aká herečka nie si. A Malfoy tak isto." 

"Stále neviem na čo narážaš," uprene som na ňu hľadela. 

"Zabudni na to," pokrútila hlavou,"tak, kam vyrazíme?"

Chytila ma pod pazuchu a viedla ma von. 

"Ja, prepáč, naozaj musím ísť do knižnice," vytrhla som svoju ruku z jej zajatia. 

"Ginny, kde si bola? Celý čas ťa hľadám," vďaka bohu sa neďaleko od nás objavil Harry. 

"No vidíš, už máš spoločnosť. Ja idem, majte sa," usmiala som sa a rozbehla som sa do knižnice. 

Išla som opäť do zadnej časti. Vytiahla som si nejakú knihu, vlastne som ani netušila aká to bola kniha. Sadla som si do kresla a otvorila ju. Začítala som sa tak že som stratila pojem o čase. 

"Vedel som že prídeš," ozval sa hlas za mojím chrbtom. 

"Mne sa nedá odolať," niekto ma pobozkal na krk. Okamžite som sa strhla. Za mnou stál Draco. 

"Pokoj," zasmial sa,"nemohla si odolať, čo?" 

"Prestaň," odstrčila som ho keď sa ku mne približoval. 

"Daj mi dôvod," pozrel sa mi do očí. 

"Niekto nás tu uvidí," zastrčila som si prameň vlasov za ucho. Draco sa ku mne stále približoval viac a viac a ja som stále cúvala. Nakoniec som narazila na písací stôl. 

"O to som sa postaral," nadýchol sa,"len sa rozhliadni." 

Poobzerala som sa okolo seba a nik tam nebol. 

"Ako to ž-" moju ďalšiu námietku prerušili jeho pery. Ako minule, aj teraz som sa bránila. 

"Naozaj, prestaň," odstrčila som ho.

"Hovorím ti, nik nás tu nenájde. Postaral som sa o to. Nemáš sa čoho báť," opäť sa vrhol na moje pery. 

Verila som jeho slovám. Pomohol mi vysadnúť na stôl. Doslova sa vtrel medzi moje nohy. Odviazala som mu kravatu. Rukami som pomaly rozopínala jeho košeľu. Keď som ju rozopla, on ju zo seba dal rýchlim pohybom dole. Bola som na rade ja. Mala som na sebe sveter. Ten teda naozaj dlho na mne nezostal. Odpojili sme naše pery aby mi ho mohol dať dole. Zahodil ho niekam za seba. Nebol tak ohľaduplný ako ja. Odviazal mi kravatu a košeľu mi doslova roztrhol. Gombíky sa rozleteli po knižnici. Ale v tej chvíli mi to bolo jedno. Keď sa blížil prstami k mojej podprsenke, vedľa Draca sa zjavila Pani Norrisová. 

"Do riti," strhol sa,"keď je tu ona, na blízku musí byť Filch."

Draco začal zbierať naše veci zo zeme. Hodil mi moju košeľu a sveter. Provizórne som si ju zapla. Našťastie nejaké gombíky zostali. zaviazala som si kravatu a obliekla som si sveter. Draco urobil to isté. 

"Čo tu robíte?" ozval sa Filchov hlas. V momente stál pred nami. Rýchlo som si upravovala posledný trčiaci prameň mojích vlasov. 

"Prepáčte, učili sme sa," povedal Draco a pozrel sa do zeme. 

"Na izby, okamžite!" 

Ako to dopovedal, vybrali sme sa do internátu pre prefektov. 

"Bolo to o chlp," povedal Draco keď sme stáli pred mojou izbou. 

"To teda bolo," uchechtla som sa. 

"No ja pôjdem," chytila som kľučku mojích dverí,"dobrú noc." 

"Počkaj," chytil ma za ruku. Pritiahol si ma bližšie ku sebe. Pobozkal ma. 

"Dobrú," povedal keď sa naše pery odpojili. 

Bez slova som vošla do izby. Oprela som sa o dvere. Chcela som sa vyspať s Dracom Malfoyom? Áno chcela. Zamilovala som sa doňho? Bohužiaľ áno. 

Tento deň bol náročnejší ako ktorýkoľvek iný. 

Osprchovala som sa, nakŕmila som Krivolaba a ľahla som si do postele. 

Poznámka autora:

Ads by portalAd Options

Heh :D ospravedlňujem sa tým, ktorý čakali tak dlho :/ ... ale poznáte to. Učitelia sa rozhodnú že chcú známky zo všetkých tvojich predmetov, a preto vám naválajú všetky písomky. Ach ... teraz budú snáď časti častejšie :) .... Takže a pre tých, ktorý chceli vedieť s kým bol Draco na záchodoch, rozhodla som sa že nabudúce to zakomponujem do deja :D .... A možno, naozaj len možno, sa niečo nabudúce stane ... :D Teraz ma ešte nezabíjajte ... :D ďakujem :D ... @Adu_0_0