Upozornenie príbeh je napojený na príbehovú linku filmu fantastic beasts secrets of dumbledore a mohol by to byť spoiler takže ak ste film nevideli tak si radšej najprv zájdite do kina a pozrite si ho. Nemusíte, ale film potrebuje zarobiť prachy lebo už nebude ďalšia časť takže padajte do kina :D
Bolo zamračené a pršalo ako len mohlo. Albus sa prechádzal po chodbách Rokfortu až zablúdil do komnaty najvyššej potreby. Za dverami bola stredne veľká miestnosť v ktorej sa nachádzalo iba jedno veľké zrkadlo. Zrkadlo z Erisedu. Albus pomalými krokmi prišiel až k zrkadlu zavrel oči a stiahol záves ktorý zakrýval odraz zrkadla. Bál sa oči otvoriť pretože už tak niako tuším čo uvidí v odraze. Chvíľu váhal a nakoniec otvoril oči. Stál tam. Aj po tom čo sa stalo na voľbách. Usmieval sa na Albusa akoby sa nič nestalo. Albus neovládol svoje city a rozplakal sa, padol na kolená a nariekal ako malé dieťa. Po chvíli plaču to vzdal. Zobral sa a vyšiel pred Rokfort a následne sa teleportoval pred Nurmengard. V daždi celý premoknutý stál pred dverami a nevedel či má zaklopať alebo to na poslednú chvíľu otočiť. Nakoniec zaklopal a začal sa triasť. Keď sa dvere otvorili stál za nimi Grindelwald, Albus sklonil hlavu k zemi a začal koktať. „J-ja ja u-ž b-ee-zz" „Môžeš sa vykoktať? " Povedal Gellert ktorý ešte stále nebol vyrovnaný s tým čo sa odohralo len pred niekoľkými dňami."Nemôžem už bez teba žiť„ Sotva to povedal a začal zase nahlas plakať. Gellert na Albusa najprv chvíľu iba zarazene pozeral no potom prekročil prah dverí a Albusa okamžite pobozkal. Pritiahol si ho k sebe a pevne ho držal. (Albusa vy dvojzmyselny perverzáci) Gellert na chvíľu odtiahol od Albusovych pier a pošepkal mu do ucha „Už ťa nikdy neopustím."
Zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec a dvaja teplý čarodejovia spolu žili až do smrti :)
Dúfam že sa vám príbeh páčil, lebo ja sa ujebavam ešte teraz:D Romány mi moc nejdú ale snažila som sa
