Myslela som ,že ...
Georg na mne videl ako pomaly červeniem ...zobral mi mobil z ruky vypol zvonenie a odložil úplne na spod mojej kabelky .Pousmiala som sa a prešla k pokladni .Kupila som krásny kociarik ,tupačky ,šatôčky ...
Georg len krútil hlavou ale videla som jeho tvári,že je šťastný
Kupila som cestoviny a smotanovomaslovu omáčku .
Konečne som prisla domov všetko peclivo naukladala do policiek a skrinky a kociarik do rohu izby .
Išla som si po kabelku a skontrolovať mobil .Mala som tam 20nepriatych hovorov a vsetky boli od mamy.
Netusim čo sa dialo ale Georg aj ja sme boli hladní a tak som urobila cestoviny a bolo mi úplne jedno ,že čo sa vlastne dialo alebo čo.Sedli sme si za náš veľký kuchynský stôl .Presne tak som to vzdy chcela .Nemohla som veriť ,že v mojom živote bude este nieco dobre .Opak bol pravdou .,,Pri večeri mi zazvonil telefon .,,Haló ." Úplne znechutene som povedala .
,,Kendall pod okamzite domov otec dostal infark ale prežil to ."
Povedala takým ustrachanym hlasom . Mne to bolo doslovne jedno a este ked to prežil ...,,No ja nemôžem prist ...ani teraz rozprávať ...musim pozdrav ho ahoj ." A položila som ...
No mne vsak opäť zazvonil mobil...a nebola to Taylor ani mama...bolo to neznáme číslo...
