Me and my demon

1. Kapitola

Krik, bolesť, tma. Všetky tieto pocity som veľmi dobre poznala. Síce mám len desať rokov avšak vďaka mojej milovanej rodine som zažila niečo, čo si moji spolužiaci nevedia ani predstaviť. Či už je to bitka, hladovanie či iné. Snaha spáchať samovraždu ma už dávno opustila. Je to zbytočné. Vždy ma zastavia a potom ešte potrestajú.

Momentálne sa matka a otec hádajú pretože môj otec znova minul všetky peniaze na alkohol. Viem, že si svoju zlosť príde vybiť na mne čiže sa snažím ublížiť si čo najviac ako dokážem aby to nebolelo až tak moc. Po pätnástich minútach sa hádka skončila a otec si to namieril k mojej izbe.

,,Počul som, že si dnes prišla neskoro do školy. Nestačí ti všetko čo ti dávam?! Máš posteľ, izbu a jedlo. Čo viac potrebuješ?!" začal na mňa kričať lenže ja som ho moc ani nevnímala. Zaujala ma podlaha v mojej izbe. Bola vždy posiata toľkými krvavými fľakmi? Zatiaľ čo ja som skúmala pohľadom podlahu, otec mi uštedril prvú ranu. Čakala som niečo horšie.

Začal znova udierať, tentokrát silnejšie a agresívnejšie. Z nosa mi začala stekať krv. Z ničoho nič mi začal vyhŕňať tričko. Zažila som toho veľa ale znásilnenie ešte nie. Začala som sa brániť lenže otec bol omnoho silnejší. Roztrhal mi nohavice a odopol si zips na rifliach. Triasla som sa. Nechcela som aby to urobil. Prečo ma radšej nezbije. Priala som si aby mi zlomil ruku namiesto tohto. Chytil mi ruky nad hlavou a ja som ho kopla do brucha. Pustil ma a ja som sa rozbehla preč od neho lenže ma stihol chytiť za nohu. Bolelo to akoby mi drtil členok. Hodil ma na zem a ruky zviazal tričkom. Dal si dole nohavice aj trenky a ja som sa začala zmietať a kričať avšak matku ani môjho brata to nezaujímalo. Kričala som, plakala, volala pre pomoc lenže nikto neprišiel.

V ten večer, som prišla o všetko čo som mala. Čistotu.

O tri roky skôr (??? pohľad)

Sedela pri malej kôpke piesku, jej čierne vlasy nalepené na jej tvári. Celé telo sa jej triaslo a kvôli dažďu vyzerá ako malé zmoknuté mačiatko. Podišiel so k nej a pozrel jej do malej tváričky, ktorá bola posiata modrinami. Chytil som ju za ruku a namieril si to pod najbližšiu strechu. Vôbec neprotestovala. Vyzerala ako chodiaca mŕtvola. Posadil som ju na zem pod strechu a podal jej malý papierik na ktorom sa bude nachádzať jej najväčšie tajomstvo. Prichytil som sa pri tom ako dúfam, že vykoná to, čo som jej na ten papierik napísal. Podal som jej papierik a pozrel do jej neživej tváre. Mám pocit, že sa jej pravý kútik úst o dva milimetre pozdvihol. Nežartujem. Vyzerala omnoho viac mŕtva ako ja.

,,Ďa-kujem" ledva som počul čo povedala. Len som jej pohladil hlavu a postavil sa pričom som pomohol vstať aj jej. Pozrel som sa na hodinky.

,,Je na čase ísť odprevadiť mŕtvu dušu k bráne smrti. Dúfam, že sa ešte stretneme, Charlotte" (čítaj: Šarlot) ona len prikývla a začala kráčať do opačného smeru akým som sa vybral ja. Vie, že sa ešte stretneme. Ó áno, stretneme. A bude to skôr ako si myslí.

Charlottin pohľad

Keď som prišla domov, zavrela som sa do izby a ľahla na posteľ. Kto to bol? Jediná vec na, ktorú som mohla myslieť bol on. Bol to reálny démon? Vytiahla som z vrecka lístok ktorý mi dal a uložila ho pod parketu v ktorej som ukrývala všetky veci ktoré som nechcela aby moja rodina našla. Počula som klopanie na dvere a ani som nestihla odpovedať a medzi dverami sa zjavila hlava môjho staršieho brata, Kyle. Toho bastarda neznášam od chvíle kedy som ho prvý krát stretla. Kyle bol vždy ten jeden súrodenec, ktorého obaja rodičia milovali a ja som jeho pravý opak.

,,Potrebuješ niečo?" neznášala som ho lenže som sa naučila, že ak chcem v tomto byte prežiť, musím sa správať ako poddaná. Vošiel do mojej izby a začal sa ku mne približovať. Snažila som zostať pokojná. Postavil sa priamo predo mňa a svoju tvár priblížil k tej mojej.

,,V izbe mám neporiadok. Choď to tam upratať." potom sa oddialil a odišiel. Počula som ako sa zavreli vchodové dvere z čoho som usúdila, že išiel von. Vybrala som sa teda do jeho izby z ktorej som nemala veľmi dobrý pocit. Dvere boli pootvorené a svetlá zhasnuté.

Vošla som dnu a zasvietila. V tom momente mi prestala prúdiť krv v žilách a dych sa mi zasekol v krku. Na veľkej, bielej posteli môjho brata ležala mŕtvola jeho ex-priateľky. Stála som tam asi tri minúty kým som sa dokázala pohnúť. Opatrne som potriasla jej ramenom aby som sa usvedčila, že je mŕtva. Musím to urobiť. Zobrala som vrece a nôž na kosti. Vedela som, že čistá už dávno nie som čiže mi to bolo viac-menej jedno. Začala som jej mŕtve telo sekať na menšie časti, ktoré som potom hádzala do vreca. Trvalo to približne hodinu kým som ju celú napchala do vreca. Vymenila som obliečky na jeho posteli a umyla podlahu. Potom som zobrala vrece a lopatu. Moja veľká výhoda je že bývame v časti kde skoro nikto nebýva a kamery tu nefungujú.

Za dvadsať minút som sa dostala do lesa. Začala som kopať jamu do ktorej vložím jej telo. Vrchnú trávu som sa snažila poškodiť čo najmenej. Kopala som pomerne dlho pričom začalo pršať, čo mi o dosť sťažilo prácu ale nakoniec som mŕtvolu začala zahrabávať. Predstavovala som si ako presne tak isto budem zakopávať celú moju rodinku. Keď som dokončila zahrabávanie, vyrazila som späť domov. Cítila som sa až moc zrelaxovane na to, že som práve zahrabávala mŕtvolu ženy, ktorú som čiastočne poznala. Možno som naozaj ja tá zlá..........