Me and my demon

2. Kapitola

Keď som dorazila domov, brat už bol v izbe s nejakou babou pričom matka sedela v obývačke s kávou na stolíku pred sebou. Otec ešte nebol doma. A vlastne dúfam, že ani nepríde. Mohlo by ho napríklad "omylom" zraziť auto či zmlátiť náhodný gang. Vôbec by mi ho nebolo ľúto. Naopak, bola by som z toho nadšená. Lenže ako ho tak poznám tak minie všetky peniaze, opije sa, poháda sa s matkou a zlosť si prijde  vybiť na mne.

Vošla som do mojej izby a sadla si za môj starý stôl, ktorý som zdedila po mojej prababke. Vraj je ešte použiteľný. Vytiahla som si učebnice a začala som sa učiť. Zajtra by sme mali písať písomku z dejepisu čiže by bolo na čase naučiť sa to aspoň na trojku.

Po približne dvoch hodinách učenia sa mi začal rozmazávať zrak a v mysli som mala praveké šelmy keď som započula ako sa vchodové dvere otvorili a po byte sa rozniesli otcove opité, pomalé kroky. Je to tu. Prefackala som sa a sadla som si na posteľ s vedomím, že sa otec blíži k mojej izbe. Dvere sa začali otvárať a otec vstúpil dnu. Pozrel na mňa a ja som si práve všimla, že otec mal na celej tvári modriny ale čo ma zaujalo najviac je že bol postrelený. Čo sa mu stalo? Zaplietol sa s niekym zlým? Niežeby mi to vadilo. Práve naopak, krotila som sa aby som sa nezačala usmievať ako blázon. Otec spadol na kolena a začal sa ku mne plaziť. Ten pohľad čo sa mi naskytol bol na grcanie. V mysli som si začala predstavovať ako by som ho teraz dobodala, zastrelila, zaškrtila, utopila alebo zabila iným spôsobom. Kým ja som sa rozplývala nad mojimi predstavami, otec sa stihol doplaziť dostatočne blízko ku mne na to aby mi potichu povedal: ,,Pomôž........mi....." povedal z posledných síl. A to bola posledná kvapka.

Začala som sa smiať ako šialená. Ja? Pomôcť jemu? Najlepší vtip aký som kedy počula. Postavila som sa a podišla v nemu. Čupla som si a pozrela do jeho jasne zelených očí. Oči ktoré ma prenasledujú v nočných morách.

,,Otec, ty si naozaj myslíš, že keď ma cely môj život budeš týrať a znásilňovať tak keď jedného dňa prídeš zranený do mojej izby tak JA ti pomôžem? Viem že si sprostý ale až tak moc? Spamätaj sa. Už niesom to štvorročné dievčatko ktoré by pre svoju rodinu spravila všetko čo môže." Wow, toľko slov som cely svoj život spolu nepovedala. Je tu už len jediná vec ktorú musím urobiť. Zabiť ho s zbaviť sa tela. Z mojej tajnej skrýše som vytiahla nôž a začala som sa pomaly približovať k otcovi. Ten vedel o čo sa snažím a chcel sa začať plaziť preč lenže ja som mu chytila členok ako on mne pred rokom a pritiahla som ho k sebe. Otočila som ho na chrbát a sadla som si naňho. Jeho ruky som zachytila mojimi kolenami. Chytila som nôž do oboch rúk a zdvihla ho nad moju hlavu. Prvý krát v živote som sa usmiala tak aby bolo naozaj vidno že sa usmievam.

,,Vždy som ťa neznášala. Od momentu kedy som sa narodila." Zabodla som nôž do jeho ramena pričom som mu rýchlo položila dlaň na ústa aby toľko nekričal. Zobrala som najbližšiu vec, čo bolo nejaké tričko a strčila som mu to do hrdla tak aby nevydával žiadne hlasné zvuky. Túto vraždu si chcem užiť. Pozrela som sa mu do očí v ktorých sa odrážal strach. Konečne si vie ten bastard uvedomiť ako som sa cítila ja. Vytrhla som nôž z jeho ramena a zabodla ho späť do toho druhého. Chytila som rúčku noža silnejšie a otočila som s ňou 360 stupňov. Vytiahla som nôž z jeho ramena a keď som zbadala dieru, ktorú som vytvorila, cítila som sa veľmi pyšne.

,,Vieš, vždy ma bavilo pitvanie. V jeden tmavý večer, mala som vtedy sedem, si ma brutálne zbil. Bola som tu na zemi v bezvedomí približne 10 hodín. Keď som sa zobudila mama mi povedala, že mám zákaz jesť a piť v našej kuchyni na cely týždeň. Vraj som nahnevala otecka." Začala som rozprávať popri tom ako som mu prerezávala oblečenie aby som pokračovala v mojom pláne.

,,Chcela som plakať avšak nemohla som pred ňou tak som vybehla von. Šla som na ihrisko kde som našla zranené vtáča. Jeho súrodenci ho vytlačili z hniezda pre ich vlastné dobro. Vedela som, že neprežije tak som zobrala najbližší kameň a rozdrvila som mu hlavu. Jeho koža bola veľmi slabo vyvinutá a ja som mohla vidieť všetky jeho orgány. Našla som tŕň, ktorým som mu prerezala jeho pokožku a skúmala som tie orgány. Jeden po druhom. Bola to náramná zábava. A keď už som nemala čo objavovať, pochovala som ho. A presne to isté sa chystám spraviť aj tebe." Povedala som pričom som mu priložila nôž k hrudi. Pomaly som začala prerezávať cez jeho starú kožu. Dávala som pozor na to aby ho to veľmi bolelo avšak aby ho to nezabilo. Nech si ten sviniar prežije všetko čo mi urobil. Po približne minúte a pol, upadol do bezvedomia. Nevadí, užijem si to aj bez jeho vedomia.

Keď sa mi konečne naskytol pohľad na jeho orgány, náramne som sa usmiala. Toto bude ešte sranda......