Po týždni neustáleho písania a spoločne strávených chvíľ, sme postúpili na vyššiu úroveň.
Katka bola v tom čase na marodke pre nohu, ktorú mala po operácii kolena. Čiže nechodila do školy, na čo časom prehovorila aj mňa. Dôveroval som jej, takže som si myslel, že len chce byť vacej so mnou. Tak to začalo. Bola nedeľa a ako každý večer sme spolu písali asi tak do druhej rána. Zrazu jej napadlo, že keď nejde do školy, či by nemohla prísť ku mne. Samozrejme som jej s radosťou odpisal "jasné, dojdi". Všetko bolo dohodnuté, tak sme si popriali dobrú noc a šli sme spať, nakoľko ráno mala dojsť, som musel byť hore a plný energie.
Bol pondelok.
Ráno som vstal vyprevadil sestry do školy, umyl sa, ustelil som posteľ a čakal svoju Katku. Po istom čase stále nedošla a tak som jej zavolal, kde je. "Som na ceste" - odvetila. Zdržala sa kvôli zasneženým chodníkom - pochopiteľne bola zima.
O pár minút zanôtil zvonček pri dverách. Z radosťou som otvoril dvere a privítal ju nás. Prv si poobzerala bytík a neskôr som si ju usadil do kresla, ako princeznu. Vyzliekol som jej bundu a mikinku, nakoľko u nás bolo teplo. Prvú hodinku sme len tak predebatili pri telke. No neskôr to začalo byť zaujímavé...
