Hokejová láska ❤️

8.

V úvode by som sa vám chcela ospravedlniť že už dlho nevišla časť. Budem sa to snažiť dobehnúť.

Hra sa začala. Zo začiatku šlo všetko ako po másle ale bolo jasné že vyhrá Jurov tým. Dlho sme držali remízu. Bolo ešte 10 minút do konca tretiny a Juro dal gól. Mňa to nahnevalo a chcela som mu to vrátiť lenže stalo sa to čo sa stať nemalo. Spadla som tak silno že som si zlomila nohu. Juraj hu mne rýchlo dobehol ale bolo už neskoro. Rýchlo sa utekal prezuť a posadil ma do auta. Ja som v silných bolestiach zaspala. O nejakých 20 minút sme už boli tam. Ja som sa zobudila na to, ako mnou niekto trasie. Bol to Juraj. Zistila som že ma už bol ohlásiť ale nechcel ma budiť. Teraz sme už boli na rade. On nechcel, aby som si tú nohu zaťažovala a aj keď som odporovala, vzal ma na ruky a odniesol do ordinácie. Lekár povedal, že je to dosť zlé a bude to chcieť operáciu. Predpokladá, že v nemocnici budem 4 dni ale nieje to isté, podľa toho v akom budem stave. Juraj bol dnes ešte chvíľu so mnou ale potom musel odísť. Začala som sa extrémne nudiť a už ani na mobile som nemala čo robiť. Večer prišiel doktor a povedal že sa mám poriadne napiť pretože do rána nebudem už môcť ani piť ani jesť, keďže ma čaká operácia. Ja som tak urobila a pokúsila som sa zaspať. Ale márne. Stále som sa pretáčala a nemohla som zaspať. Rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť na záchod ( je na konci dlhej chodby) a potom to skúsim ešte raz. Po hodine som zaspala. Zaboduila sa na to, ako ma niekto pohladil po vlasoch. Bol to Juraj.
J: Dobre ráno princezná.
Y/n: Ani nevieš, aká som šťastná že si tu 🤩.
Silno som ho objala a on mi to opätoval.
Y/n: O chvíľu ma čaká tá operácia. Dúfam že všetko dobre dopadlo.
Trochu som sa rozzvlykala. Juraj ma ale utešoval a hovoril mi, že to zvládnem. Neviem čo by som bez neho robila. Potom musel odísť, keďže chcel prísť môj otec a my sme chceli vzťah ešte udržať v tajnosti.
(teraz bude menší skip)
Z nemocnice som sa vracala so sadrou na nohe. Bude sa to hojiť ešte 2 mesiace. Keď sme dorazili na hotel, otec mi pomohol dostať sa do izby. Juraj tam nebol keďže mal tréning a ja som mohla iba ležať na posteli. Bohužiaľ prvé 2 týždne musím iba ležať a nemôžem sa na nohu zapierať. Potom už môžem chodiť ale samozrejme s pomocou bariel.
Dokotor hovoril že ak pôjde všetko hladko, sadru mi dá dole už o 2 týždne skôr a potom budem chodiť na rehabilitácie. Bohužiaľ ale športovať budem môcť najskôr až o rok. Asi hodinu som si čítala knižku a potom som zaspala. Keď som sa zobudila, ocitla som sa v Jurajovom náručí. Úprimne, nikde sa necítim bezpečnejšie, ako s ním. Bolo už 21:30 takže mi pomohol prezliecť sa do pyžama a ľahol si ku mne. Pozreli sme si film a ja som sa mu na hrudi preniesla do ríše snov. Ale bohužiaľ dnešnú noc zlých snov. V sne som utekala po nejakej dlhej tmavej chodbe plnej zamknútých dverí. Stále som pred niečím utekala a hľadala som východ. Neviem síce pred čím som utekala ale odomknutie dvere som našla. Vbehla som do nich plnou rýchlosťou ale v dverách bola nejaká hlboká priepasť. Ja som len padala a padala a keď už to vyzeralo že dopadnem prudko som vystrelila z postele. Juraj sa zľakol ale upokojil ma.
J: Neboj princezná bol to len zlý sen.
Pozrela som sa na hodinky a bolo už 8:37. Ja som cítila, že potrebujem sprchu ale sama to nezvládnem. Popýtala som Juraja aby mi pomohol zabaliť nohu do niečoho nepremohaveho a dostať sa do vane. Pokoj mi vyzliecť sa a nechal ma osprchovať sa. Potom mi pomohol sa obliecť a raňajky mi musel doniesť do izby. Takto prebiehali celé dva týždne. Každý deň začal sprchou raňajkami potom tréning a strávené spoločne chvíle. Keď konečne 2 týždne prešli, ja som sa tešila, že môžem zase viacmenej chodiť. Zo začiatku to bolo celkom komplikované ale zvládla som to.
(opäť taky väčší skip)
Konečne nastala ten deň, keď mi išli dať dole sadru. Tešila som sa ako malé dieťa. Keď som opäť videla svoju nohu, bola stuhnutá a moc sa s ňou nedalo hýbať. A teraz už ma čakala ďalšia výzva. Rehabilitácie. Aj tie som s pomocou Juraja bezproblémovo zvládla a opäť som mohla normálne chodiť. Síce som sa moc nemohla namáhať ale bola som šťastná že to je za mnou. Pobyt v Pekingu sa nám predĺžil, keďže olympiáda sa musela preložiť. Postupne sa už blížili aj moje 18 narodeniny. (Juraj už 18 mal). Ja som jedného dňa prišla so zaujímavým nápadom...

Tak v dnešnej časti som sa celkom rozpísala. Rekordných 807 slov. Tak čo si myslíte? Na čo prišla Mery? ❤️

🌞

Ďalšia časť dúfam už výjde v najbližších dňoch.