Konečne chápala, čo znamená to prekliate slovo - láska. Aj keď Chrisa nepoznala dlho, obaja vedeli, že ich cesty nespojila náhoda ani osud, ale niečo oveľa silnejšie. Stačil však jeden večer, jedna tragédia a puto sa pretrhlo. Život Alaine Blue Sinc...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„I feel that weight inside your bones Its pressing on your chest it's heavy as a stone And I know youre trying to be strong Holding up a heartache you've been carrying so long"
(Hunter Brothers - Just Wanted You To Know)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vidieť jej smiech by som prirovnal k výhre v lotérii, ale počuť ho? Jackpot.
Leží vo vode, akoby to bol hebký koberec. Už keď prišla, nemala šiltovku, iba vlasy v drdole, no gumička asi nezvládla váhu mokrých pramienkov a všetky uvoľnila. Pri tom, ako sa jej telo natriasa smiechom, má zatvorené oči a pre mňa je nemožné ignorovať, ako očarujúco vyzerá.
Kašlem na to, že sa vlastne smeje na mne, pretože skutočnosť, že som ten, komu sa to vôbec podarilo, ma kdesi vnútri šteklí radosťou. Akoby tam ťahy štetca maľovali obraz, ktorý práve vidím. Neviem od nej odtrhnúť zrak, hoci ma kútiky kvôli širokánskemu úsmevu bolia.
Iba pokiaľ Seni neotvorí oči a stretne sa s mojimi.
Pár sekúnd. Na pár sekúnd úplne zabudnem, prečo sme tu, na čo sa mám sústrediť a čo sa deje, pretože jediné, čo celé moje bytie potrebuje vedieť, je...
„Kto si?" vypadne zo mňa zamyslene a Seni stuhne.
Úsmev sa začína vytrácať z tváre najprv jej a potom mne. Nechcel som sa to pýtať, teda chcel, raz, umieram zvedavosťou zistiť to, ale nie teraz, takto. Viem, čo bude nasledovať. Už som to dnes videl a nepotrebujem vidieť znova, nechcem, preto hľadám čo najrýchlejší spôsob, ako tú premenu zvrátiť.
„Povedz mi tvoje skutočné meno." Nehovorím však, že aj najmúdrejší spôsob. Podstatné však je, že zaberá.
Smútok a bolesť, ktoré sa jej pomaly vkrádali do očí, nahradia blesky. Presne tie známe blesky, ktorými by ma najradšej uškvarila, aby som jej nemohol povedať už ani jeden jediný príkaz, či žiadosť, či je mi jedno ako toona bude nazývať.
„Možno v budúcom tisícročí," odsekne, zatiaľ čo sa podoprie a začne opatrne vstávať.
Sarkazmus. Je späť. Uľaví sa mi a tiež bleskovo vyskočím na nohy.
