Záchranná Laska

kamarati.

Sakiz na neho pozrel
Sakiz: tak čo potrebuješ?..
Trice: je mi ľúto čo sa všetko stalo ak by si chcel môžeme sa baviť nech niesi sam
Usmial sa milo a sakiz cítil ako jeho srdce silno bije
Sakiz: k-kľudne *pousmial sa*
Trice pozrel na jeho rezaniny a sakiz si to všimol tak si radšej skusil nejak schovať ruky
Sakiz: prepáč.
Trice: nie to je v poriadku skôr som na teba hrdy že to zvládaš
milo sa usmial a sakiz bol prekvapený ako vie byť niekto mily
Trice mu naznačil nech mu podá ruku a sakiz mu ju pomali dal
Trice mu začal obviazavat ruku obväzom a sakiz na neho prekvapeno  pozrel
Trice: chápem že to máš očividne ťažké aj keď neviem čo sa v tvojom živote moc deje ale potrebuješ si to aspoň obviazavat
Sakiz: dobre.
Začervenal sa ale dúfal že si toho nevšimne,  zrazu zazvonil zvonček a trice mu rýchlo obviazal druhú ruku , postavil sa a povedal mu
Trice:nechám ťa v klude prezliecť dobre? Počkám ťa pred školou , hkavne rýchlo nech neprídu počas toho ako sa prezliekaš
Odišiel a sakiz sa začal prezliekat ale  nevedel uveriť tomu že sa práve stalo to čo sa stalo mal pocit ako by to bol sen , hneď jak bol doobliekany rýchlo išiel zo školy pretože nechcel stretnúť jeho spolužiakov a išiel rovno za tricom ktorý ho čakal pred školou
Sakiz: ty si tu na mňa vážne čakal?
Trice: no jasne prečo by som nečakal?^^
Sakiz :neviem.
Trice: chodíš autom alebo peši??
Sakiz: pešo
Trice:môžem ta doprevadit ak chceš
Sakiz: a-ak chceš 
usmial sa a cítil jak jeho srdce buchatolo,  dokonca sa aj obával že sa červená
Po ceste sa rozprávali o tom koľko im je vlastne rokov a o veciach o nich samozrejme nie o tých sukromnich
Keď prišli pred sakizou veľký barak sakiz mu podakoval ze išiel s ním a rozlúčili sa , keď išiel do vnutra hneď bežal do izby celý červení s dneskajška

Po 3 mesiacov kamaradstva dostal spravu ktoru by nikdy nečakal

(Trochu kratšia část)