Keď sa po pol hodine ktorá mi pripadala ako večnosť konečne objavili mladé profesorky vedela som že táto únavna reč sa chýli ku koncu a tak som sa trochu uvoľnila a nasledovala ďalších zmätených spolužiakov smerom k areálu. Zvnútra to vyzeralo...no vyzeralo to ako asi klasická stredná škola až na to že všade kde som sa pozrela viseli rôzne obrazy slávnych osobností či už Ľudovíta Štúra ,Antona Bernoláka,jediný obraz ktorý sa líšil od ostatných bola veľká zlatá nástenka kde boli fotky žiakov, učiteľov a rôzne ich ocenenia .Keď som sa prizrela bližšie všimla som si ze niektoré fotky sú až z roku 1989.....na histórii tejto školy si teda dávajú asi veľmi záležať. Ďalej sme pokračovali po triedach ,ukázali nám prekrásnu veľkú telocvičňu spojenú s plavárňou .Všetky uteráky a pomôcky na plávanie boli dôkladne uložené v jednej veľkej poličke takže to vyzeralo ako keby to niekto upratal tesne predtým než sme sem prišli. Vedela som že tu sa budem cítiť dobre pretože od malička milujem šport a keďže moji rodičia boli veľmi športovo založený samozrejme ze viedli k tomu aj mňa. Keď sme vychádzali z telocvične na chodbu bola som ešte taká zaujatá celou tou veľkosťou a impozantnosťou že som nechtiac vrazila do dievčatá ktoré práve išlo okolo .Obidve sme naraz spadli pretože ani jedna neudržala rovnováhu.Cítila som ako ma zalieva červeň a okamžite som sa začala ospravedlňovať no keď som sa konečne na ňu odvážila pozrieť zistila som ze to je baba asi v mojom veku a očividne tiež nová keďže vyzerala dosť zmätene.Mala neskutočne nádherné modré oči a moje srdce začalo tĺcť akosi rýchlejšie...to že na ňu civiem len tak som si uvedomila a keď mi pokývala rukou pred tvárou.
"Som Alex som tu nová a ty?" spýtala sa a pomohla mi zdvihnúť tašku ktorá mi pri páde zostala ležať pri nohách.
