Shadowhunters: Katherine Stone

6. Portál

Zobudila som sa kvôli nepríjemnému snu, ktorý ma konečne pustil. Snívalo sa mi o dievčine, ktorá sa na mňa podobala. Hlavný rozdiel medzi mnou a dievčinou zo sna, boli oči. Ona ich mala tmavohnedé až čierne, kým moje boli prenikavo modré. Videla som úseky jej života. Na začiatku som videla šťastné mladé dievča pobehovať po lúke a zbierať kvety, no v ďalšom som videla umierajúcu dievčinu v náručí mladíka. Nevidela som mu do tváre, pretože som bola pozorovateľom zhora. Na konci sna som tisíc krát počula ozývajúci sa, plačlivý hlas, ktorý opakoval jedno meno: Katarina.

Trhla som sebou a tým som vyľakala Deliu, ktorá sedela na okraji postele. Pretrela som si oči a zaostrila na ňu.

„Si v poriadku, Kath?" spýtala sa a posunula sa bližšie ku mne.

„Som v poriadku," povedala som. Postavila som sa z postele a prešla som k oknu. Po krátkej odmlke som prehovorila.

„Kto si, Delia? Naše priateľstvo.. bolo iba klamstvo? Len aby si sa ku mne mohla dostať a "ochraňovať ma" ?" Otočila som sa k nej a dožadovala sa odpovede. 

„Jasné že nie, Kath," povedala s prekvapením. Nečakala to.

„Som a vždy budem tvoja kamarátka. A ty moja. Najlepšia," povedala. Ja som sa  otočila k oknu.

„Nemohla som ti nič povedať, musela som ťa chrániť," nestihla dopovedať.

„A pred čím ma musíte toľko chrániť? Už mám toho dosť, nikto mi nechce nič povedať a nie, ani sa neopováž povedať, že všetko sa dozviem v pravý čas, Delia," vybehla som na ňu.

Delia ostala ticho, pretože to chcela povedať.

„Pozri Kath, viem ako sa teraz cítiš. Ver mi, že ani ja neviem všetko o tom, čo sa tu deje,"

„Nie, nevieš ako sa cítim, Delia," odpovedala som znova pohľadom upreným do okna.

Delia nevedela čo robiť. Takúto Kath ešte nevidela. Bolo jej to všetko ľúto.

„Kath," povedala tichšie, „ mama ti priniesla nejaké veci z domu, mala by si sa trochu pripraviť, odchádzame do Londýna,"

„Nie je to moja matka. Neviem kto som. Kto som, Delia?" pozrela na ňu so slzami v očiach.

Delia k nej pribehla a vohnala si ju do náručia. Kath jej objatie opätovala, potrebovala ho.

Delia ju hladkala po chrbte, kým jej Kath slzila na tričko.

Keď sa konečne Kath upokojila, s Deliou šli výťahom na prízemie, kde ich už všetci nedočkavo čakali.

Prišla som k Olivii-nechcela som ju oslovovať mamou a vzala som si od nej tašku bez toho, aby som sa na ňu čo i len pozrela. Šla som späť k Delii a čakala, čo sa bude diať.

„Keďže sme tu všetci," pozrel na mňa hnedovlasý, mladý muž, ktorý v knižnici rozhodol, že sa ide do Londýna, (Teraz už viem, že sa volá Oliver) , „tak hádam môžem vytvoriť portál," dopovedal a každého si prezrel. Pozrela som na Deliu, pretože som ničomu nerozumela.

„Kath, toto je najrýchlejší spôsob ako sa dostať do Londýna. Toto, čo teraz vytvára Oliver, je portál. Viem, že je to od nás veľmi nezodpovedné púšťať ťa cez portál bez výcviku, preto pôjdem s tebou. Musíš sa ma poriadne držať a hlavne mi musíš pomôcť tým, že budeš myslieť na Londýn. Boli sme tam na výlete zo školy pred rokom. Mysli na ten starý kostol, ktorý som ti ukazovala a ako som do neho bola zaujatá. Máš to?" dopovedala a ja som len prikývla. Všetko som si premietala v hlave, aby som na niečo dôležité nezabudla.