Pov holub
Zobudil som sa ani neviem či mi bola zima či teplo ani neviem či som cítil smrad či vôňu lebo moje telové bunky boli natoľko zničené týmito 3 rokmi na ulici že mi bolo všetko úplne jedno.
Volám sa Servác Holúbek. Asi sa pýtate ako som sa dostal do takejto urputnej situácie. Život nebol vždycky taký jednoduchý ako máte možno vy. Mama mi zomrela keď som mal 4 roky a môj otec zostal závislí na smažení hranoliek v Macdonalde. Preto som nemal inú možnosť ako ísť bývať ku svojmu strýkovi ktorý ma len jednu nohu a 4 deti. Jeho žena ho opustila lebo ta jedna noha nebola dost atraktívna. Mojím najlepším priateľom bol starý pes s ktorým som sa každý deň podelil o svoje chudobné jedlo. Keď som mal 6 rokov zomrel aj ten strýko a jeho 4 deti utiekli do Estónska. A ja som ostal na pospas ulici. No jedneho dňa ma našla stará teta volala sa Helena. Vychovávala ma do môjho 15 roku života vďaka nej sa mi podarilo vyštudovať základnú školu. Ale na strednú školu som už nemal.
Helena zomrela.
A jediná vspomienka ktorá mi na ňu ostala bolo ako malým dievčatám nadávala oooj vy heleny. Odvtedy som začal toto používať aj ja. Tri roky som sa potuloval po ulici a žobranie sa stalo mojim hobby. No dúfam že si jedného dňa nájdem prácu a budem sa môcť naďalej angažovať v rôznych aktivitách ako dobrý a nápomocný človek.
AHOJ ĽUDKOVIA DÚFAM ŽE SA VÁM BUDE PÁČIŤ NAŠA PRÁCA JE TO VEĽMI INŠPIRATÍVNY PRÍBEH DÚFAM ŽE SI Z NEHO ZOBERIETE VEĽA RÁD DO ŽIVOTA.
Tento príbeh kvôli nášmu časovému vytaženiu bude vychádzať raz za dva mesiace.
(Žiadne čiarky tak zdatné v gramatike zas niesme)
VY HELENY.😁
terezka a anicka.maria
