Zobudil som sa v kontajneri ako každý deň a vravím si: „Musím nájsť nejakú obživu." Keď v tom uvidím vedľa mňa žuvakčky (žuvací tabak). Vravím si: „Lepšie žuvakčka ako nič." Vyšiel som z kontajnera dal si rozcvičku ako každý deň. Vydal som sa na svoje obľúbené miesto na žobranie keď v tom na mňa niekto kričí.
„Vráť mi žuvakčky!" bol to fero môj odveký pouličný nepriateľ. Ktorý ma rád chodil nahlasovať na políciu. Povedal som si: „Ja mu tie žuvakčky nevrátim." A začal som bežať. Vbehol som do obchodného domu a do očí sa mi vril červený nápis Kaviareň s deckým kútikom.
Rozhodol som sa: „Schovám sa tu." Vbehol som do kaviarne zabočil do rohu a vbehol do prvých dverí čo som videl. No ako sa tak dívam niečo mi nesedí. Na môj vkus to bolo všetko moc farebné a keď som sa pozrel dole okolo nôh som mal navešaných asi desať detí. „Do kelu" povedal som si v duchu. No nemal som na výber pretože cez presklenné okno som videl Fera ako na mňa striehne. Tak som si povedal počkám tu päť minút a potom vypadnem. No v tom sa otvorili dvere a predo mnou stal výbor mamičiek s kabelkami a inými zbraňami. Začali ma mlátiť a nepekne oslovovať slovami typu: debil, idiot, pedofil, bezdomovec chudobný (ako keby som nebol) a pod. V tom som vedel že budem mať ešte väčší problém ako keby ma chitil fero. Preto som zobral nohy na ramená a vyskočil von oknom.
Na moje prekvapenie to nebolo až tak vysoko preto sa mi iba mierne vykrútil kotník. Ale pre bezdomovca je i zlomená noha ako pohladenie na duši. No než som sa spamätal už stál celí výbor mamičiek pred budovou. Tak som zase zobral nohy na ramená aj keď už iba jednu lebo ta druhá bola prakticky nefunkčná. A dotrepal som sa na železničnú stanicu. Plný vyčerpania som si ľahol. Až po dvoch minútach som zistil že ležím na koľajniciach a kým som sa stihol spamätať išiel oproti mne vlak.
Spomenul som si ako sme s helenou pozerali akčné filmy.
A rozhodol som sa že to spravím tak ako väčšina ľudí v tých filmoch. A keď išiel vlak chitil som sa jeho podvozku.
Ráno som sa zobudil v Košiciach na námestí. No moja radosť s toho že som konečne v nejakom meste sa rýchlo skončila.
Priletel ku mne orol chcel som ho pohladkať ale orol mi odhryzol polku prsta. Následne ma chitil za moje fake tričko od Gucci a odniesol ma do svojho hniezda vo Vihorlatských vrchoch. Tam na mňa čakali jeho dve hladné deti vyzerali dost krvilačné myslel som si že už mi neostáva nádej. No v tom vidím ako sa na hniezdo rúti lietadlo.
Chitil som sa krídla toho lietadla ktoré padalo a keď sme leteli ponad rieku skočil som do nej. Vyplával som živí a zdravý. Prvá vec ktorú som uvidel bol plagat z napisom hľadáme učiteľa telesnej...
(Btw neviem či sa toto naozaj stalo alebo som bol pod vplyvom omamných látok)
AHOJ LUDKOVIA.
Asi sme požrali moc hašleriek keďže nevieme ako toto vzniklo.😁
Rozhodli sme sa že budeme na konci každej časti písať ponaučenie. Takže ponaučenie z dnešnej časti je: NEDROGUJTE DETI!
terezka a anicka.maria
