Len Kamaráti?

1.

Ahojte volám sa Aural mám 19 a chodím do tretieho ročníka na strednej škole.
Ale tento príbeh nie je iba o mne pome na to.

Kristian! Kde mám kľúče. Kričala som na brata, ktorý je o ročník starší ako ja.

,,Neviem, pýtaj sa Sema!".
Sem je najlepší kamarát Adama ktorý snami povedzme že žije.
Nemáme sa radi je to sukničkár chodí do triedy s mojim bratom mám ego ako hora.

,,Sem kde mám kľúče. "Povedala som po tom ako som otvorila dvere na jeho izbe. Nemala som to ale robiť pretože akurát sa tam olizoval s nejakou babou

,,V mojom vrecku na teplákoch tam sú na zemi".

Dal jej posledný bozk a poslal ju doma, do dievca si zobral veci a pri odchode z izby na mňa hodilo vraždiaci pohľad.

,,Sem už sme sa o tom bavili že keď si donesieš nejakú babu tak to aspoň povedz aby sme vedeli že sme vstúpili do tvojej izby ."

Akurát som sa predklonila, aby som si zobrala kľúče z teplákou, ale neuvedomila som si, že moja kožená obsiahnutá sukňa asi nebude fungovať, a trošku sa zdvihla.

,,Na toto by som sa mohol pozrieť celý deň."

,, prečo máš moje kľúče ?"
Lukáš sa postavil a kráčal ku mne keď sme boli od seba asi štiri centimeter tak povedal

Aby si mala dôvod chodiť do mojej izby. Keď to povedal tak sa začal približovať
No ja som ho obišla a povedala som
,,Ďakujem že mi tak pekne strážiš kľúče do školy keď prídem idem na nákup tak buď nachystaný."
,,Posla som mu vzdušnú pusu a zabuchla dvere."

,,Ahojte" povedla som a zavrela vchodove dvere. Tak mne nemám rada tieto sukne, ktoré musíme nosiť do školy, ale chvíľu budem konečne koniec roka tak môžem pokračovať vo svojich vyťahaných teplákoch a skcateborde na ktorom jazdím už od svojich 7.
Bol to posledný darček od mojej Maminy ktorá odchádza do zahraničia . Tata nepoznáme odišiel keď som sa narodila, je to pre mňa slaboch mama sa o nás starala sama no keď si našla úžasnú prácu tak odišla.

Kúpila nám s bratom taký veľký pekný barák a brat a ja už pracujeme tak peniaze mame a keď nie povieme mame ta nám pošle.

........

Konečne v škole cesta mi trvala asi 15 ale po ceste som ešte bola kúpiť dve minúty kávy pre mňa a najlepšieho kamaráta.

,,Erikkkkk mamm kavuuu!!!"
,,Jhejjj dakujem ale aj ja som kúpil"
Ja som si sadla na miesto vedľa neho a začali sme sa smiať ako zmyslov zbavený.