Memories of parents

25. december 2009

Boli Vianočné prázdniny. Dom na Grimmaldovom námestí číslo 12 prekvital slávnostnou náladou a všade bol hurhaj. Akoby nie, keď bol dom plný detí.

Harry Potter sa chvíľku zhováral so svojím najlepším priateľom Ronom Weasleym, keď si všimol svojho krstného syna, Teddyho, ako sám sedí na schodoch a hľadí do zeme. Harry sa ospravedlnil priateľovi a kráčal smerom k malému chlapcovi s modrými vlasmi.

„Som rád, že si na Vianoce tu," prisadol si k nemu a usmial sa na Ginny, ktorá práve prešla okolo nich v náručí s dvojročnou Lily.

„Aj ja," odvetil mu Teddy.

„Povieš mi, čo ťa trápi?" spýtal sa ho Harry.

Teddy Lupin obrátil svoju tvár na krstného otca a pozrel sa mu do očí: „Iba som myslel na to, aké by to bolo, poznať ich. Na Rokforte mi každý hovorí, akí boli skvelí. Aj ty mi to stále hovoríš, ale je to nefér, nevedieť, akí boli."

„Oni boli naozaj skvelí," Harry položil ruku na jeho rameno, „ale chápem tvoje pocity, Teddy, ja si svojich rodičov tiež nepamätám. Tiež mi hovorili, akí to boli úžasní ľudia a vieš čo mi raz povedal tvoj otec?"

Malý chlapec pokrútil hlavou a Harry pokračoval: „Povedal mi, že mu je tak veľmi ľúto, že on bol s mojimi rodičmi tak dlho a ja tak krátko. A presne toto ma napadá vždy, keď sa chceš o svojich rodičoch rozprávať. Je mi ľúto, že som bol s Remusom a Tonksovou niekoľko rokov a ty pár mesiacov!" Nadýchol sa. „Stále sú s tebou, Teddy. Vždy a ty ich máš vo svojom srdci."

„Myslíš, že raz budem taký dobrý čarodejník ako bol môj otec?" opýtal sa ho Tedy.

„Samozrejme, už teraz si skvelý. Nedávno som bol za riaditeľkou a sú na teba samé chvály," usmial sa na neho Harry, „čo sa týka štúdia samozrejme, nie čo sa týka správania, ale to už ťa isto vyhrešila stará mama," žmurkol na neho.

„Ty si vravel, že môj otec vyvolával problémy, a že aj ty a Ron," pozrel sa na neho Teddy, akoby žiadal od Harryho, aby mu tie malé výtržnosti na škole schválil.

„Asi to máš v krvi, Teddy," pousmial sa Harry, „ale nie je to správne. Treba sa správať slušne a neporušovať pravidlá." Kiežby to bolo také ľahké, pripustil si v duchu.

„Hnevali by sa na mňa?" spýtal sa ho znova Teddy.

„Možno troška," prikývol Harry, „Remus by to musel pochopiť, veď si úplne ako on. Až na to, že vieš meniť svoj výzor, to máš po Tonksovej."

Teddy prikývol a zmenil svoju farbu vlasov na fialovú, pretože mu Harry často rozprával, že jeho mama si ich tiež najčastejšie menila na túto farbu. Harry si to gesto všimol a poťapkal ho po chrbte.

„Veľmi sa na teba tešili, Teddy. Chceli byť rodina napriek všetkému. Remus nechcel, aby Tonksová bojovala vo vojne, chcel, aby ostala doma s tebou. Ale ona cítila, že ju Remus potrebuje, že musí bojovať po jeho boku. Veľmi ťa ľúbili," Harrymu z toho bolo smutno. Remus a Tonksová boli skvelí ľudia, ktorí mu tak veľmi chýbali každý deň, rovnako ako jeho rodičia, Sirius, Dumbledore a Fred.