Sladkých trinásť

Kapitola 3

Keď sme prišli pred večierku, sadli sme si na lavičku a čakali sme. Videla som chalana ktorý vyzeral tak, že niekoho hľadá, tak som zamávala. Musím povedať že vyzeral fakt pekne. Mal oblečené krémové cargo pants a čiernu mikinu. „Ahojte." povedal krásnym ale trochu zahanbeným hlasom.
Pozdravili sme sa mu naspäť a zhodli sme sa na tom, že ideme do večierky.
Oliver nám kúpil vodu a Alex čipsy. Povedali mi nech neutrácam peniaze.. To bolo asi dobré lebo som si peňaženku zabudla doma.

Išli sme popri poli a mali sme výhľad na západ slnka. „Poďme si sadnúť do poľa." odhodlane som povedala a oni iba prikývli.
Asi päť minút sme kráčali po poli a nakoniec sme si sadli. Bolo to to tam vážne nádherné.
„Poďme si spraviť snapy." povedal Alex. Všetci sme vytiahli mobili a odfotili sme ikonycký snap. „Môžem to poslať ako ohne?" opýtal sa Alex. „Kľudne." povedala som a odfotila som západ slnka.
„Idem si dať cigu." trochu som od nich odstúpila, keďže som nevedela či Alex fajčí.
Počas toho ako som si vychutnávala cigu, som si všimla že sa tam spolu na niečom smejú. Bol to zlatý pohľad na nich.
Odhodila som cigaretu a utekala som za nimi. Zo zadu som skočila na Olivera.. Skoro sme spadli. „Drbe ti?! " Zakričal Oliver a iba sme sa všetci začali smiať. „Tak ty chceš takto?" povedal Oliver a zdvihol ma dole hlavou. Ja som začala kričať a oni sa na mne iba smiali.

Po asi hodine Oliver povedal „Už pome. Za pol hodinu mi ide autobus." „Oki môžeme ísť."
Pozbierali sme si odpadky a išli sme.
„Kde vlastne bývaš ty Alex?" opýtala som sa. „Blízko pri základke." odpovedal, iba som sa usmiala a povedala som mu že ja bývam tiež blízko. „Môžem ťa odprevadiť ak chceš." navrhol mi Alex. „Ak sa ti chce tak kľudne, budem rada."

Pri zastávke som objala Olivera a išiel. „Ahoooj." ešte som mu zakričala a on sa na mňa usmial.
Keď už autobus štartoval, Alex prišiel s nápadom, že na ním budeme utekať. Iba som prikývla a išli sme.
Utekali sme ako o život. Keď si nás Oliver všimol chytil sa za hlavu a začal sa vyškierať.
Alex bežal trochu predo mnou a všimol si že nestíham, tak ma chytil za ruku. Ale autobus bol rýchlejší a už sme nestíhali utekať.
Boli sme zadýchaní a usmievali sme sa. „Môžeme ísť nie?" opýtal sa ma a povedala som mu že áno.
„Je s vami vonku sranda." povedal milím hlasom. „Aj s tebou, dneska som si užila." iba sme sa na seba pozreli a išli sme.

Pred mojim domom sme sa ešte chvíľku rozprávali. „Idem...Tak ahoj." povedala som. „Ahooj" videla som že by ma chcel objať ale váhal, tak som ho objala okolo krku a on mňa okolo pásu. Usmial sa na mňa a ja som si vytiahla kľúče. Otvorila som dom, vyzula som sa a chcela som ísť do izby ale mamin hlas ma zastavil. „Hmm kto bol ten chalan vonku." počas toho ako to hovorila sa usmievala ako slniečko na hnoji. „Nový kamarát." povedala som. „Takže iba kamarát hej?" začala sa smiať a ja s ňou „Ocinovi to nepoviem neboj." žmurkla som na ňu a išla som do izby. Ako zvyčajne som si ľahla na posteľ a zapla som si led svetielka na fialovú. Iba som si povzdychla a zobrala som si mobil, mala som notifikáciu ako inak od Olivera: „Tak... Ako s Alexkom." viškerila som sa do mobilu a odpísala som: „Nerob z toho drámu. Iba ma odprevadil."
Dala som si slúchadlá a pustila som si Arctic Monkeys.
Počas intenzívneho počúvania som sa dala dole hlavou z postele.