Ahojte!
Volám sa Y/n aa poznám Juraja...
Noo sice neviem či si on na mňa pamätá ale ak chceš vedieť či si spomenie alebo ako to bude pokračovať tak čítaj <33
Mám fakt šťastie že mam takú sestru. Občas ma sere ale je fakt super. Keby som mala mať za sestru len Emily neviem čo by som robila... Neznášam také situácie. Fakt neviem čo mám robiť a som fakt nešťastná ze sa koli mne rozhadali dvaja kamaráti.
Ráno - 11:58 miesto - moja izba
Zobudil ma kopanie na dvere. Chcela som to ignorovať ale furt niekto kopal tak som išla otvoriť.
Bol to Juraj.
* otvorila som*
Y/n: Juraj? -potrebuješ niečo?
J: chcem sa s tebou porozprávať
Y/n: teraz? - len som vstala a už zase tlaky? 😫 - počkaj 2 hodky a budem yi k dispozícii :)
* išla som zavrieť dvere ale on tam dal ruku *
J: počkaj! To je fakt vážne! - môžem vojsť?
Y/n: no tak poď...
Prišiel a ja som sa zatiaľ išla prezliecť
outfit:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
( môžeš si zmeniť ak sa ti nepáči)
Y/n: no tak?
J: prepáč ako som sa l tebe správal
Y/n: mhm
J: tak? Odpúšťas mi??
Y/n: Juro... Toto není súťaž. - komu prvé odpustím tak som sním... - chod preč prosím.
J: niee tak som to y/n nemyslel!!
Y/n: A AKO?!
J: mám ťa veľmi rád a nerád by som celú olympiádu ťa ignoroval Y/n... * odišiel *
Prišla Lenka : umm mám sa pýtať čo sa stalo?
Y/n: nie...
L: okeyy poď ideme niekde
Y/n: čo?? Teraz na to fakt nemám náladu Lenka.
L: zlepší sa ti!!
Zobrala ma a nastúpili sme do autobusu
Y/n: kde idemee??!
L: počkaaaj 🤫 - uvidíš!!
* prešla hodinka *
L: a sme tuuu!!
Prišli sme na štadión (futbalový) - lenka vie že milujem futbal
Y/n: lenka?...
L: čo je? Niesi šťastna?
Y/n: lenka.... TOTO ČO?! TY SI ÚŽASNAAA!! 💓 ĎAKUJEM TI MOCCC VEĽMI SI MI ZLEPŠILA NÁLADU 🥺<3
L: ja som vedela 😊
*skončil zápas a vyhral tým ktorému som držala palve*
Y/n: ĎAKUJEM LENII NAOZAJ VEĽMI si my zlepšila náladu!! <33
L: nemáš začo! Je to moja povinnost 🥰😂
Y/n: presne tak!! 😂💓
* prišli sme na hotel a stal tam pri baru Juraj*
Keď ma uvidel pozrel sa na mňa ale hneď sa otočil. Bola som prekvapená keďže Juraj ma nikdy neignoroval.
L: Y/n vy ste sa pohádali?
Y/n: nepovedala by som že sme sa pohádali ale proste no...
L: ak áno choďte si to vysvetliť.
Y/n: PREČO ja?!
L: Y/N NEBUĎ TVRDOHLAVÁ! chod.
Y/n: dobre... - Juro?
J: no?
Y/n: si sa na mňa nahneval?
J: nie?...
Y/n: tak prečo ma ignoruješ? - ja viem správala som sa otrasné ale celkovo to mam teraz toho veľa... Cítim sa ako by my išla vybuchnúť hlava.
J: to mi je ľúto *povedal ironický *
Y/n: ale pochop aj mňa... Mám si vybrat medzi 2 úžasnými chlapcami ak budem s Daliborom nebudeš sa zo mnou bavit moja sestra ma zabije a kamarátky taktiež ak budem s tebou tak všetci budú spokojný ale ja nie lebo mi bude ľúto Daliho a keď nebudem ani s tebou ani s dalim bude to najhoršie. - čo mám byť s vami obydvomi?!
J: odpovedz na otázku a máš to vybavene... - koho úprimne miluješ?
Takúto otázku som nečakala. Bola to asi najťažšia otázka akú som kedy v živote dostala...
Y/n: um...
J: nebudem ťa trápiť. Porozmýšľaj o tom a večer ťa čakám pri výbežku... Tam mi to povieš. Čau.
