Za dverami

🤍Za dverami

Nemožem rozmýšľať nad tým ako by to bolo inak . Tých pár sĺz , predbdených nocí raz odíde . Ale to že si tu neni mna bude zužovať celý môj život . To ako teraz myslím na náš dom , ktorý zostal prazdny .
Ako si sa snažil pestovať mamine oleandre alebo jahody , ktore uz na 100% obžrali mravce . Vždy si pomáhal druhým , v práci alebo doma . Vydal si zo seba všetko , v ten deň , ako si rýchlo odišiel . Bol si posledný človek na tomto svete ,ktoreho som mala . Už nikdy nikoho nebudem mať . Nechcem už zažiť túto bolesť . Aj keď budú moje rany zahojene , vždy budem myslieť na svojho otca , ktorý umrel v záchranárskom aute , ktoré letelo uprostred noci pomôcť nejakému starému dedkovi .
A po celej noci za mnou prišla staršia žena , oblečená ako mnížka . Zobrala má za ruku a chladným tónom mi oznámila ze môj otec už viac nepríde .
Zbalila som si veci do malého drevenneho kufríka a odišla som snou preč , ďaleko . Tak ďaleko ze svoj dom už nikdy neuvidím . Jedine čo mám ako pamiatku je orámovaná fotka môjho otca . Aby som na neho nezabudla . Vlak zastavil . Ja som tlačila kolena k sebe .
Stará mnížka má chytila za ruku . Moje oči podliali slzy . Vystúpili sme . Neznáma vlaková stanica , ktorá smrdela ako konský hnoj . Zem špinavá od hliny . Okolie obklopovali ihličnaté stromy .  Prišlo pre nás , čierne auto poháňané moderným motorom . A ja bez ničoho v ústrety osudu som prišla o meno a o všetku minulosť . nastupujúc do sirotinca , bez nikoho a ničoho .  Cesta viedla cez temný les . Sirotinec vyzeral skôr ako väzenie , alebo psychiatrická liečebňa . Z vysokým plotom na ktorom boli železné dráty . Môj rozum mi vravel , že mám odtiaľto hneď odísť , že nemám vchádzať dovnútra . Ale moje nohy prešli cez prah dvier . A prve čo som uvidela boli veľké  biele mramorové schody , ktoré sa ťahali po celej miestnosti . Chodba bola obrovská a schody boli rozprestrené všade . Zpoza dverí vyšiel starší pán s bielymi vlasmi . Zdrapol má za tričko a zaviedol hore schodami do izby , kde boli ostatne deti . Kufor som si vyložila na posteľ . Pozrela som sa do okna . Videla som len kvapky dažďa stekajúce na parapetu . Sadla som si vedľa kufra . Stmievalo sa a ostatný už boli v posteli . Sestra vošla do izby . Zhasla svetlo , všetky deti zaliezli do postelí , bez slova . Ja som si vyložila s kufra fotku otca. Položila som si ju na srdce a lahla si na posteľ . Tma v izbe bola strašidelná. Ostatný spali a ja som nemohla . Chcela som ísť len na záchod . V podstate som nebola celý deň . Musela som ísť . Postavila som sa z postele . Moje kolená sa mi triasli . Nevedela som kde je kúpeľňa . Pomaly som otvárala dvere aby som nikoho nezobudila . V jednej ruke som držala fotku otca a druhou som otvorila , staré dvere . Z chodby sa valilo silne svetlo , ktoré mi osvietilo oči . Rýchlo som vstúpila a zatvorila za sebou dvere . V strede chodby žiaril majestátny luster . Svetlo siahalo všade . A ja som nevedela ktorým smerom sa mám vydať . Pozrela som sa na dvere ktoré boli o poschodie nižšie . Odhodlala som sa . Všade bolo podozrivé ticho . A ja som len išla smerom ku dverám . Ako som prichádzala bližšie a bližšie počula som nejaké hlasy . Akoby si niekto niečo šepkal. Zarazila som sa . Pristúpila som bližšie ku dverám a priložila som ucho na dvere . V tom som prestala počuť . Akoby to stíchlo . A môj tep sa zvýšil . Ruku som načiahla na kľučku .
-,, To by som nerobil ." (J) ozvalo sa zo zadu . Stal tam chlapec s čiernymi vlasmi a modrými očami . Ruku som odtiahla .
-,, Mame zakázané ísť do tých dverí ." (J) preľaknute som sa odtiahla od dverí . -,,Prečo?" (H)
-,,To  presne nikto nevie , raz jedna baba , volala sa Aria , vošla do tých dverí a už ju nikto nevidel ." (J)
Zrazu som započula zvuk za dvermi . Akoby niečo praskalo . -,,Bež!" (J) ozval sa . Chytil má za ruku a potiahol hore schodmi . Ako sme boli pri dverách uvideli sme ako sa na dverách začala otvárať kľučka . Rýchlo sme sa zatvorili do izby . Všetci spali . Rychlo sme si ľahli do postele a robili sme sa , že spíme . V ruke som zvierala otcovu fotku . Dvere sa otvorili . Mne začalo búchať srdce . Vnímala som iba to svetlo ktoré vychádzalo z dverí , ktoré boli otvorené aj ráno . Keď prišla Sestra do izby aby sme vstali , šli na rannú hygienu . A potom sa hodinu modliť v dolnej miestnosti . Kde sme počúvali omšu a spievali sme zo spevnika . Nosili sme rovnošatu , z mojich veci som nemala nič . V jedálni sme museli jesť potichu , jedli sme len to , čo sme dostali od miestnych ako milodar , väčšina z nás zostala nenajedená. Sestra si neželala aby počula nejaký hluk počas jedla . Po jedle sme pracovali . A zas a takto to išlo stále dookola . Až na večer sme dostali voľný čas na záhrade . Malé deti si neuvedomujú čo presne sa deje , je to ako stratiť rozum . A keď takto plynie čas pomaly začínaš strácať poňatie o tom , čo je tam vonku za bránami . Od mojej prvej noci , som sa s ním chcela porozprávať . Sledovala som ho cely deň . Vedel niečo viac , lebo tu je už asi dlhšie , ale o rozum neprišiel ako ostatný . 
-,,Ahoj ." Prišla som k nemu cez obedňajšiu prestávku .
Pozrel sa na mna . Pohľad mu padol na moju fotku otca , ktorú som si všade brala zo sebou .
-,, V tú noc , čo sa to stalo ?" (H) on sa len pousmial . Pristúpil bližšie ku mne . Zhlboka som sa nadýchla . Zatiahol má úplne na koniec záhrady . -,,Vidis to okno ?" Ukázal na jedno zo zamrežovaných okien . Prikývla som . -,, Mame zákaz tam chodiť ."
-,, Čo sa stalo tej dievčine , čo tam išla ?"
-,, Aria Benetova , jeden večer vošla do vnútra dverí . Vtedy ešte nikto z nás nevedel , čo sa deje . Na druhý deň vyzerala inak . Každy sa jej bal . " (j)
-,, Čo jej bolo ?" (H)
-,, To neviem , ale dalsi večer tam išla zas , a cely večer sa nevrátila . " (j)
-,, Zmizla ?" (H)
Pokýval hlavou . -,, Ráno ležala pod bielym plášťom , bola mŕtva ." (J )
Zamrazilo ma. Pozrela som sa do toho Okna .
-,, Čo ju mohlo zabiť ?"
-,, Nikto nevie , čo to je , niekedy v noci sa len tak trasie Luster na chodbe je to počuť všade . Niekto hovorí že započul aj výkriky . "
-,, Povedali ste to sestre ?"
-,, Nie !  Ona za takéto myšlienky trestá . V noci vyzerá akoby ju to posadlo spolu zo všetkým ."
Prehltla som .
-,, Mala by si tu fotku nechať v izbe . Môže sa ti rozbiť ." (J)
-,, Julián !" Ozvali sa chlapčenské hlasy , ktoré na neho volali . Jemu sa len zobrazili jamky v liciach .  vrátil naspäť za ostatnými chlapcami . Pozerala som sa na neho ako ide za nimi . On sa na mna par krát otočil .
A ja som sa potom zadivala do záhadného okna . Videla som len šero .
V tom sa tam niečo myhlo. A ja som sa vystrašila .
Sestra nás zvolala do kúpeľne . Čakali sme v rade na to keď nás sestra všetkých umyje .
Bolo nás veľa , všetci boli úplne chudý . Nebolo tu veľa jedla . Vlastne sme jedli iba pozostatky . A pracovali sme . Predomnou plakal jeden chlapec . Chytila som ho za rameno . On sa preľaknuté otočil . -,, Prečo plačeš ?" Spýtala som sa . Všimla som si že si jednou rukou zakrýva tu druhu . -,, Čo tam máš ? "  odokryl si ruku . Mal tam začervenanie a malého pavučika uprostred .
-,, Ako sa tam dostal ?" Mykol  plecami a utieral si slzy . -,, Neboj sa , on odíde . To bude dobre ."  Pozrel sa na mna .
-,, Ako sa volas ?"(H) spýtala som sa ho .
-,, Nikolas ." (N)
-,,Ja som Hana ." Usmiala som sa na neho a pohladila ho po ruke .
On sa pousmial .
Potom má schytila sestra . -,, daj to preč z ruky . " vytrhla mi otcovu fotku z ruky . -,, Nie !" Skrikla som . -,, ticho buď !" Postavila má do nádrže z vodou a začala má umývať .
-,, vráť mi tu fotku !" Plakala som . -,, Ako sa to so mnou rozprávaš , stoj rovno ! ?"
Mykala som sa až som prevrhla vodu a všetko som vyliala . -,, ty mala nezbednica ? Ako si chceš nájsť rodinu ? Keď sa takto správas ? Nikto nebude chcieť takéto neposlušné dievča !"
Zobrala palicu a buchla má s ňou po chrbte . Postavila má do rohu . -,, Tu stoj až do večera ." Prekrizila som nohy . Ostatný sa len na mna pozerali . 
Keď boli všetci okúpaní , išla za mnou a začala má poučovať o správaní . Keď to dopovedala .
Poslala má za ostatnými do postele .
V izbe už každý ležal v posteli sestra zavrela dvere . Sadla som si na posteľ , videla som ako vonku prší .
Oboma rukami som zovrela plachtu , ktorou sa prikrývam. V tom som zistila , že nemám fotku otca . Vstala som z postele . Začalo mi búchať srdce . Zostal v kúpeľni !
Prišla som k Nikolasovej postele .
-,,Nikolas .." jemne som ho potriasla . Bol cely horúci . Jemne nadvihol obočie . -,, Nikolas , nemám fotku svojho otca ." Nikolas pootvoril oči . Ja som ho ešte raz potriasla po rameni . On sa posadil na posteľ . Chytila som ho za ruku a vytiahla von z postele . Bol ešte rozospalý vyšla som s ním von z izby . Viedla som ho za ruku dole do kúpeľne , ktorá bola úplne na prízemí . Šli sme potichu dole schodami . -,, Hana , mali by sme sa vrátiť , ja sa bojím !" (N)
-,, Musím ísť pre fotku svojho otca ." (H)
-,, Ty máš fotku svojho otca ? Ja nemám fotku nikoho , ani môjho brata . " (H)
-,, Máš brata ?" (H)
-,, Áno , je na vojenskej škole , vola sa Michal ." (N)
Usmiala som sa . On na mna . Chytili sme sa za ruky . Prišli sme pred kúpeľňové dvere . Stlačila som kľúčku .
-,, Sú zamknuté !" (J) ozval sa Julián , ktorý stal za nami . S Nikolasom sme sa zľakli .
-,, Julián , čo tu robíš ?" (N) spýtal sa Nikolas . -,, Videl som vás ako sa blížite potajomky von . Tak som išiel za vami ." (J) pozrel sa na mna .
-,, Skor by má zaujimalo čo tu robíte vy ?" (J)
-,, Hľadáme fotku jej otca ." (N)
Julián sa na mna pozrel . -,, Stratila si ju ?" (J)
-,, nie ! Zobrala mi ju sestra v kúpeľni ." (H)
-,, tak máš po nej ." (J) povedal Julián .
-,,Čo ?" Preľaknute som sa na neho pozrela .
-,, tu fotku už neuvidiš!" (J)
-,, Možno bude v kúpeľni , a zajtra ju tam nájdeš ." (N) zachraňoval Nikolas . No Julián si bol istý tým čo povedal . Do mojich oči sa tlačili slzy . -,, Nepocuvaj ho , nemusí mat vždy pravdu ." (N)
Julian sa len pousmial . -,, počujete to ?" (N) povedal Nikolas .
Luster sa začal triasť .
-,, Mali by sme ísť !" (J)
Luster sa začal ozývať po celej chodbe , do toho bolo počuť hlasy . Ozývali sa za dverami izby.  -,, Ja sa bojím !" (H) Povedala som .
Zostala som stať uprostred schodiska .
-,, Musíme ísť !" (J)
-,, Ja nechcem ísť okolo tých dverí ." (H)
Pozrela som sa na Juliana . Ktorý išiel ako prvý podchodoch prešiel okolo za ním prešiel Nikolas . Išla som ja . -,, Pod rýchlejšie !" (J)
-,, Ja sa bojím !" (H) triasli sa mi nohy . Pozrela som sa na dvere . V tom všetko stichlo . Luster sa prestal triasť aj so všetkými obrazmi po stene . Bolo počuť len naše hlasne dýchanie , a búšenie srdca . V tom sa pomaly začala otvárať kľučka . Julian si priložil ukazovák na ústa . -,,Psst !" Nikolas začal utekať hore schodmi . Julian išiel za ním a ja ako posledná . V tom sa dvere otvorili . Z nich vyšiel pán s bielymi vlasmi . Bol to ten pán z môjho prvého dňa . Ale v očiach mal hnev . Vlasy rozcuchane . A vyštartoval z dverí ako bol niečím posadnutý . Zacala som kričať . Julian má potiahol za ruku . Spolu sme vošli do izby . Rýchlo si ľahli do našich posteli . A robili sa že nič . Otvorili sa dvere . Privrela som oči čo najviac som mohla . 
Potom sa dvere hlasným buchnutím zavreli . Julián a Nikolas boli vo svojich posteliach .
Zovrela som plachtu do dlani a zaspala som .