Snapeova Dcera

Prvá hádka

Ďalšie ráno
Dakaria:
Zobudila som sa v krásnom červenom pokoji, kde som samozrejme nebola sama. Moji spolubývajúci sú Hermiona, Ginny, Lavender a ešte Parvati. Deň začal celkom dobre, vstala som, obliekla si uniformu a išla na raňajky. Ako som schádzala zo schodov a čítala si knihu niekto do mňa narazil. Ako inak to ten chalan čo do mňa narazil už pred vlakom. „ Dávaj pozor, ty špina" povedal. „ Já, vole, tys do mňa narazil," povedala som nazloztene. „ To čo si dovoľuješ, vieš kto ja som." „ Zrejme debil, ktorého neučili slušnému správaní, keďže si do mňa zasa narazil a vôbec si sa neospravedlnil." povedala som a zvednula knihu zo zeme a odišla som na raňajky. Hneď ako som vošla do veľkej siene, som uvidela Hermionu a Harryho ako sa niečom rozprávajú. Prišla som bližšie ku nim.„ Ahoj, o čom sa rozprávaťe?" „ Iba o Blackovi, Hermiona je až príliš starostlivá, myslí si že keď už vieme že Black ide po mne tak budem celý čas zatvorený v hrade." povedal Harry. „ Nie som príliš starostlivá len mám o teba trochu strach veď ťa chce zabiť, nemal by si to podceňovať. A naviac to hovorí aj profesorka McGonagallová." povedala Hermiona trocha nahnevane. Sadla som a zasmiala sa nad tým.„ Hermiona, toto je Rokfort, tady sa predsa nič zle stať nemôže. A Harry je určite opatrný. Však Harry?" povedala som. Síce je jen môj druhý deň na Rokforte, ale potom sme sa s babami celú noc rozprávali a poznávala som ich, sa cítím ako keby som tu s nimi bola od 1. ročníka. Potom som si uvedomila že vôbec neviem či už dnes máme vyučovanie lebo mi otco hovoril, že mi donesie knihy a nedoniesol. Pozrela som sa k učiteľskému stolu no nebolo ho vidno, asi už má hodinu alebo iba zaspal. „ Dnes sa už učí či až ďalší týždeň?" opýtala som sa Hermiony.„ Nie, učí sa až ďalší týždeň," povedala trocha smútno.„ Napadlo mi keď si tú nová že bysme urobili taký malý seznamovací večierok, čo povieš Dakaria?" povedal Harry, pričom sa na neho nahnevane pozerala Hermiona. „ Jasne, to je fajn. A môžete ma volať iba Daka nemám rada keď mi niekto hovorí celým menom, znie tak aristokraticky a staro." povedala som.„Jasne, znie to dobre, ale aj tvoje celé meno znie dobre." povedal Harry. Až teraz som si všimla že tu nieje Ron.„ A kde je vôbec Ron?".„ Je v klubovni, keďže sa mu nechcelo vstávať, sľúbili sme že mu donesieme raňajky tam." povedala Hermiona. Potom už som sa na nič už nepýtala a snedla som si raňajky. Prišla som do pokoja a prezliekla sa. Keď sa neučí vraj je to povolené. Vzala som čierne oblečenie, aby som nebola nápadná, nechcela som nikoho stretnúť užtak som bola taká školská atrákcia, síce sa tvárím že mi to nevadí a aj by my to nevadilo keby som nebola hlavná konverzácia Rokfortu, ale toto ma štve. Rozhodla som sa že si pozriem hrad nielen z vnútri, ale aj z vonku. Išla som okolo metlobalového ihriska, potom sa išla obzrieť mlátivú vŕbu, no nemohla som ísť príliš blízko, pretože zrovna nechcem skončil na ošetrovni. Teraz som pri jazere na takovej kamennej pláži ( by sa dalo povedať). Sadla som si na jeden veľký balvan, ktorý tam bohvie pričom stál. Bolo to pekné miesto. Za chvíľu som začula kroky. Otočila som sa. Nikdo tam nebol. Pohol sa krík, ktorý stál opodál. Teraz som sa už naozaj začínala báť. Potom z kríky vyskočil taký malý dráčik. Ulevilo sa mi, strach ma rýchlo prešiel. Pomaly som išla k nemu.„ Ahoj, kde si sa tu zobral, čo?" povedala a pohladila som ho po hlave. Dráčik sa ku mne začal čoraz viacej túliť a tak som si zobrala do náručia a začala sa s ním hrať. Potom sa ozval trochu povedomý hlas.„ Lucius. Lucius, kde si?" Pozerala som sa na draka s úškrnom. „ Tak ty sa voláš Lucius. Prečo si to nepovedal,hmm." zasmiala som sa. Ten trocha známy hlas neutíchal. „ Poď sem, našla som ho." zakríčela som aby si poň prišiel. Z lesa vyšel ten blond chlapec či do mňa dnes ráno narazil, nevedela som jeho meno no bolo mi to jedno.„ Tu máš. Je to on??". „Ano, je. Nemusela si ho hľadať alebo chceš vyžehliť co si ráno povedala." povedal ten chlapec.„ Prosím? Ja sa ti za nič nemusím ospravedlňovať." povedala som s prekvapeným výrazom lebo toto som naozaj nečakala. Dala som mu dráčika, ktorý vyzeral celkom šťastne že ho vidí a odchádzala som , no zastavila som sa a otočila späť k nemu. „ A aby si vedel, nehľadala som ho prišiel za mnou sám. Asi pozná slušných ľudí."povedala som a odišla.