Isabella bývala iba niekoľko domov od nás, takže sme sa videli každý deň. Sme kamarátky už od raného detstva, keďže naše mami sú priateľky zo strednej školy. Keď som prišla, otvoril mi jej otec.
"Za Isabellou?"opýtal sa.
"Áno, prišla som sa rozlúčiť."
"Je hore v izbe. Pozdrav rodičov a šťastú cestu."
"Ďakujem"
Vošla som do jej izby a uvidela Isabellu, ako tancuje so slúchadlami v ušiach.
"I'll dance, dance, dan…a-ahoj Sky."
Začala som sa smiať. Nikdy som totiž Isabellu tancovať nevidela.
"No ahoj."
"Ako sa máš?"
"Celkom fajn, len ma mrzí to, že už dnes ideme preč."
"Čože?! Veď ste mali odísť až na budúci týždeň."
"Nakoniec sa naši rozhodli odísť už dnes. Nestihla som ti to v tom zmätku povedať"
"Jooj to ma mrzí. Škoda, že sme sa nestihli poriadne rozlúčiť. Budeš mi veľmi chýbať."
"Aj ty mne."
Objali sme sa.
"Tak ja už budem musieť ísť. Naši ma už čakajú a noví majitelia si majú za chvíľu prísť po kľúče."
"Tak ahoj a šťastnú cestu."
