"If you were born without wings, do nothing to prevent them from growing."-Coco Chanel
-:-:- -:-:- -:-:-
"I don't do fashion. I am Fashion."-Coco Chanel
-:-:- -:-:- -:-:-
Ráno ma zobudilo neskutočné búchanie na dvere.
Ani neviem koľko je hodín. Mobil som včera vypla a hodila niekde pod posteľ, takže ma nemalo čo zobudiť.
No to by nebolo ono, aby sa nenašiel niekto, kto mi to pokazí a preruší môj pokojný spánok.
Otvorila som dvere a v tom momente sa na mňa hodil Zayn z celej sily. Objal ma a verím, že jeho úmysel bol dobrý, aj keď ma skoro zhodil.
"Vyšlo to! Vyšlo to!" zakričal a zdvihol ma. Dva krát ma zatočil v kruhu a strašne sa pri tom smial.
"Zayn! Si v poriadku?" opýtala som sa so smiechom aj ja, lebo ma jeho radosťou úplne nakazil.
"Anna Wintour napísala vyjadrenie a Vogue ho uverejnil na ich stránke pod oficiálnym zhodnotením našej prehliadky. To nikdy nespravila. A vieš čo ešte? Je to pozitívne! Jej sa to páčilo!!" zase sa na mňa zavesil a ja som ho objala späť.
Jej sa to páčilo.
Po líci mi začala tiecť slza, ktorú však Zayn hneď zotrel z mojej tváre a namiesto toho mi do ruky vtisol papier s výtlačkom z internetovej stránky Vogue.
Pozrela som naň a začala som čítať prvé riadky.
Vždy som si myslela, že nikto nemôže spraviť prehliadku viac prekvapivú, ako Alexander McQueen. No včera sa ukázalo, že som sa mýlila. Tentoraz to však neboli šaty, ktoré ma tak veľmi ohromili, aj napriek tomu, že ich považujem za skvost. Tentoraz ma ohromila odvážnosť mladej návrhárky a tiež jej odkaz svetu.
Celá prehliadka bola dômyselne zostavená. Prvá vec, čo ma zarazila bolo to, že som musela nechať doma svoj mobilný telefón. Doma som ho síce nenechala, ale na druhej strane som sa naň počas jej prehliadky ani raz nepozrela. A to isté platilo pre ostatných. Už dlhé, dlhé roky som nezažila niečo takéto. Všetkých takých sústredených.
Zrejme to vyplynulo z toho, že jej prehliadku z počiatku nepochopili. Ja som medzi nimi nebola výnimkou.
Neskôr som si však uvedomila, že začiatok, kedy predviedla pánsku módu bol iba jej malý kúsok rebelstva, ktoré v nej zanechal jej vzácny otec. Bolo to ako predjedlo, ktoré vám síce chutí, no aj tak je hlavný chod vždy lepší.
No a ten prišiel. A bol lepší akoby som bola očakávala.
Keď sa všetky svetlá stlmili a mólo zaplnil dym, do miestnosti vošli tie najkrajšie ženy sveta a zároveň najúspešnejšie ženy nášho priemyslu.
Zostala som ohromená, pretože niečo také som rozhodne nečakala. Dokonca ma to tak prekvapilo, že keď prišiel protest skupiny PETA, myslela som si, že je súčasťou programu.
Aj keď nebol, môj dojem z tejto prehliadky to nejakým spôsobom neovplyvnilo.
Každý si z nej niečo odniesol a vo mne jej posolstvo rezonuje doteraz.
Myslím, že všetky ženy by sa mali na Lucille pozrieť a obdivovať ju, pretože práve nám pred očami rastie nová Coco Chanel.
Zotrela som si ďalšie slzy z tváre a len na ten zdrap papiera pozerala. Neverím, že toto naozaj napísala ona. Až také úžasné to predsa nemohlo byť.
„Toto nie je možné," pokrútila som hlavou a zamerala svoju pozornosť späť na Zayna.
„Ale je. A ty to vieš. Zaslúžila si si to," usmial sa.
„Ja ani neviem čo mám povedať."
„Nemusíš, teraz budem hovoriť ja," postavil sa predo mňa a chytil ma za ruku.
„Takže, aby sme si to vyjasnili, včera som odišiel iba preto, že po tej prehliadke ešte musí niekto odpovedať na pár otázok a o všetko sa postarať. Je mi ľúto, že som ťa tam tak nechal, ale keby to nespravím a nestrávim všetok ten čas s tými potrebnými ľuďmi, dnes to nemá takýto efekt. A vieš, po všetkej tej práci čo sme do toho vložili by to bola škoda... No a aby ti bolo jasné, ešte stále chce spraviť toto."
„Čo?" pípla som, no odpovede som sa nedočkala.
Namiesto toho sa ku mne Zayn sklonil a pobozkal ma. Sladko a jemno.
Chytil ma za líce a odtiahol sa s veľkým úsmevom na tvári.
Zrejme by som jeden mala na tvári aj ja, keby sa vo mne nebilo toľko pocitov.
"Ale...včera som ťa videla s Kate, tak prečo...prečo toto.."
"Kate som si vymyslel, aby si žiarlila. A včera to bola moja sestra. Dúfam, že ti nevadí, že som ju tam pozval. Nebola síce na zozname hostí, ale-" pri jeho poslednom slove som to už nevydržala a pobozkala ho znova.
Obmotala som ruky okolo jeho krku a usmiala sa do nášho bozku.
„No Zayn...zrejme za to budeš musieť byť potrestaný. Priviesť tvoju sestru na našu prehliadku a ani mi ju nepredstaviť," pokrútila som hlavou s predstieraným sklamaním.
„Neviem či na to bola včera zrovna vhodná príležitosť..."
„Nebudeme o tom hovoriť, dobre?" usmiala som sa naňho a vtisla mu ďalší bozk.
„Takže toto je náš šťastný koniec?"
„Povedala by som, že skôr šťastný začiatok," usmiala som sa naňho najviac ako sa dalo.
Som rada, že som vtedy mala pravdu. Pretože Zayn ma prinútil znova cítiť. A viac vecí, akoby som si bola myslela, že cítiť môžem.
. . . . . . . . . . . . .
Ja nemôžem uveriť, že som to dopísala! Oficiálne je celý príbeh za nami (počítam aj prvú knižku) a bude mi za ním smutno.
Ďakujem všetkým, čo ste sa prepracovali až sem a prečítali ste si toto do konca. Veľmi si vás vážim. Ďakujem.
A dnes pre istotu dva citáty. Pretože ten prvý sa mi veľmi páčil, taký povzbudivý.
No a ten druhý je proste najlepší citát aký kedy kto povedal. To je niečo, čo by malo byť na náhrobnom kameni. Lebo sú to jednoduché dve vety, no ide z nich taká sila, odvaha a viera v seba samú, že je to dychberúce. Keby sa každá z nás takto správala k životu, mali by sme sa podľa mňa omnoho lepšie.
A to je odo mňa asi všetko.
Ďakujem!
E.xx
