Len ja a on

2.

Pomaly som sa začala otáčať... Nikto tam našťastie nebol, ale pre istotu som zrýchlila krok. V dome sa ešte svietilo. Otvorila som dvere a potichu som sa dostala hore do mojej izby.

Už teraz mi chýba strýko.. s takýmito myšlienkami som zaspala.

V noci ma budila Mia nato, že chce ísť von. Je to predsa ešte šteňa. Tak som s ňou asi každé dve hodiny vybehla aspoň pred dom. Zobudila som sa asi o piatej a nedalo sa mi uz zaspať. Na ranči som chodievala jazdiť skoro.

Obliekla som sa a utekala som von s Miou. Najbližšie dni som sa bavila s rodinou ako tak, ale Zoe je fajn.
Snažila som sa zvyknúť si na takýto život. Väčšinou som rodičou ignorovala. Veď im nezaškodí keď ich budem chvíľu ignorovať. Oni ma ignorovali 12 rokov.

Hodina sa mi zdala ako deň. Síce boli prázdniny ale všetci moji kamaráti boli odomňa ďaleko takže som si to vôbec neužívala. Celkom som sa zblížila so Zoe a za tých pár týždňov sme sa stali ako takými sestrami. Z rodičmi sa stále hádam. Nesúhlasím s ich názormi.

Je týždeň pred začatím školy. Už som sa naučila že môžem spávať dlho takže som spala do 11. Zoe ma zobudila.

,,Emily vstávaj!!! Musíme ti ísť vybrať oblečenie do školy!" vykrikovala po izbe.

Akože uznávam, že moje oblečenie sa skôr hodilo na ranč. No ja sa v móde vôbec nevyznám..

,,Ano..áno.. už som hore...." hovorila som rozospato.

,,Pod! Musíme ísť do mesta! Už nemôžeš v tomto chodiť. Sľúbila si mi, že keď pôjdeš do školy môžem ti vybrať oblečenie," povedala a strhla mi perinu.

,,Zoeeee!!!" zakričala som a začala som ju naháňať po izbe.

,,Priprav sa..ideme jesť a potom nás rodičia odvezú do mesta" povedala Zoe a už si vykračovala preč. Stihla si aj pohladkať Miu.

Ja som sa horko-ťažko postavila s postele a zdvihla som si perinu zo zeme. Upratala som si posteľ a obliekla som sa akoby Zoe povedala "staromódne". Išla som si umyť zuby a očesat vlasy. Potom som ešte pustila Miu na záhradu a išla som jesť.

Ešte pred odchodom som pustila Miu dnu a zavrela som ju u mňa v izbe. Otvorila som balkónové dvere a pre istotu vymenila podložku pre Miu. Podložku na jej potreby.

Išla som sa obúvať. Zaviezli nás do veľkého centra a dostali sme limit peňazí ktoré môžeme minút. Ja som mala ešte peniaze z toho čo mi posielali rodičia, lebo u nás na ranči neboli takéto obchody kde by sa to dalo minút.

Bolo tu na mňa priveľa ľudí. Prešli sme po jednej chodbe a vyviezli sme sa na prvé poschodie. Vošli sme do obchodu. Ani neviem ako sa volal, ale nijako ma to netrápilo. Zoe mi zaplnila ruky vecami. Mikiny, oversize tričká a croptopy. Nabrala mi ešte aj všelijaké tepláky a rifle. Skoro som nevidela pred seba. Všetko som si vyskúšala a niečo som si s toho vybrala. Takto sme prešli dosť veľa obchodov.

S plnými taškami oblečenia ale aj iných vecí ako napríklad make-upu, topánky, na vlasy všelijaké veci, nejaké pekné doplnky do izby, pekne zimné čiapky, náhrdelníky a prstene.... Sme vychádzali z obchodu. Zoe mi celú dobu rozprávala ako mi pomôže dať všetko dokopy a, že sem zapadnem raz dva.

Prišli sme domov a vyniesli sme všetko hore.

,,Dobre.. ďakujem ti že si mi pomohla" povedala som a usmiala som sa.

,,Nemáš začo. Aj tak si to potrebovala" povedala Zoe a doširoka sa usmiala.

Vybalila som si všetky veci a dala si ich na miesta. Moje staré oblečenie som si dala do kufra a ten kufor som dala do mojej veľkej skrine na zem. Chcela som si to nechať.

Za ten týždeň čo som sa chystala, že budem musieť zapadnúť v novej škole, ma Zoe naučila ako sa maľovať a ako by som sa mala obliekať na svoj vek. Je síce mladšia ako ja ale v tomto sa pekne vyzná. No všetko sa nedá stihnúť za jeden týždeň. Mám taký pocit že by sme potrebovali dva roky aby ma všetko naučila.

Zazvonil mi budík. Pozrela som sa na hodinky a tam mi svietilo, že je sedem hodín. Nechcelo sa mi vstávať no aj tak som to urobila. Išla som sa nachystať. Keďže to bol môj prvý deň školy, chcela som to urobiť špeciálne. Vošla som Zoe do izby.

,,Ahoj Zoe, už si hore" spýtala som sa ale keď som videla, že už vstala pokračovala som ,,pomohla by si mi vybrať dačo na prvý deň školy? Ty sa v tom aj tak viacej vyznáš."

,, Samozrejme, nenechám ťa ísť v nejakých starých handrách" povedala a už aj bola na ceste do mojej izby.

Vie, ze moc nemusím sukne ani šaty no aj tak mi ich vybrala. Vybrala mi červené šaty. Keďže ja v podpedkových topánkach neviem chodiť, tak mi vybrala k tomu biele tenisky a takú ľahkú kabelku cez rameno na mobil a najpotrebnejšie veci.

Vlasy som si nechala rozpustené a dala som si špirálu a kúsok make-upu. Keby som si nedala tak by ma Zoe asi ubila, že je prvý deň a ja tam budem vyzerať hrozne. Aj keď mi povedala že vyzerám pekne a nepotrebujem to.

Síce ja som na strednej a ona na základnej škole, máme ich celkom blízko.

,,Taak ... Hotovo. Pod lebo budeme meškať!" povedala Zoe keď sa dohrala s mojím make-upom.

Cesta trvala asi 15 minút.

,,Dobre, tvoja škola je tam" povedala Zoe a ukázala mi na koniec ulice.

,,Dobre ďakujem" odpovedala som. Ona sa vydala druhou cestou.

Išla som a uvidela som obrovskú budovu. Chcela som ísť dnu, ale musela som si ešte niečo vybaviť na mobile. Ako som tak kráčala, do niekoho som narazila...