Danger's back - po slovensky (nedokončené)

2. "I'll never leave you"

Z pohľadu Kelsey:

Zostala som v Justinovom objatí po dobu, ktorá sa mi zdala ako večnosť, milovala som pocit jeho rúk okolo mňa, jeho hruď sa pravidelne dvíhala a klesala. Zavrela som oči a užívala som si ten moment, vedela som že je to len otázka pár sekúnd a budeme sa musieť postaviť realite kde už veci nie sú také isté ako predtým.

Pritúlil nos medzi môj krk a plece a pobozkal ma tam. „Poďme, radšej sa vráťme k chalanom skôr ako začnú vyvádzať ako baby." Zachichotal sa, snažil sa medzi nami uvoľniť napätie.

Zmraštila som obočie a zatvárila som sa tvrdohlavo. „Nie." Zamrmlala som, pokrútila som hlavou a pritúlila som sa bližšie k nemu, jeho telesná teplota vyžarovala ku mne.

Hruď mu zavibrovala od smiechu, pohladil mi vlasy a pozeral sa na mňa s pobaveným výrazom. „Čo myslíš pod nie?"

„Proste to." Zamrmlala som a dupla som nohou. „Nechcem sa tam vrátiť..." prehodila som a pomrvila som nohami. Preglgla som a vedela som že sa zakopával do jamy a skôr či neskôr to oľutujem. Práve keď som si chcela okolo neho obtočil ruky mi ich Justin chytil a držal na mieste.

„Prečo sa tam nechceš vrátiť?" jemne zamrmlal, v jeho orieškových očiach sa mu zjavil bystrý pohľad a nútil ma povedať pravdu. „Ja--" vzdychla som, zhlboka som sa nadýchla a pokrútil som hlavou. „Nič..."

Justin mi pritlačil na ruky; náhle nás obklopila aura nespokojnosti. „Kelsey," začal predtým ako silno zavrel oči, v duchu si hovoril aby sa upokojil predtým ako ich znova otvoril a pozrel sa na mňa. „Nehovor mi že je to nič. Vieš ako to neznášam."

Prikývla som, vedela som že má pravdu aj keď mi niečo vnútri hovorilo aby som sa obránila, nechcela som začínať ďalšiu hádku keďže sme teraz jednu ukončili. „Len... Chcem byť dnes s tebou... len ty a ja, nikto iný." Pozrela som sa dole na nohy, odmietala som sa na neho pozrieť z tej hanby ktorú som si spravila.

Po dlhej vlne ticha Justin konečne prehovoril. „Počkaj tu." Vytiahol sa mi z náručia a šiel dole chodbou.

Zvedavo som spravila pár krokov dopredu, premýšľala som kam išiel a čo robí. Stála som na začiatku kuchyne, pozorovala som ako Justin vyšiel dverami na terasu kde akurát sedeli Carly a chalani. Vymenil si pár slov s Brucem predtým ako zavrel a šiel späť ku mne. „Myslel som si že som ti povedal aby si počkala v obývačke?" pery sa mu vytočili do úškrnu.

Pokrčila som plecami a hrala som sa s okrajom trička. „Bola som zvedavá." Nevinne som sa na neho pozrela a odolávala som túžbe usmiať sa.

„Stále tá istá zvedavá Kelsey Jones čo?" Justin sa na mňa pozrel a na perách mal jeho známy úškrn, ktorý sa nikdy nestráca. „Čo som ti o tom povedal?" naklonil hlavu do boku a pomaly sa ku mne hýbal.

Ukrývala som sa, usvedčene som sa usmiala. „No..." jemne som sa zachichotala. „Vieš... zlých zvykov sa dá len ťažko zbaviť."

Nadvihol obočie a zastrčil si ruky do vačkov na rifliach, prižmúril oči a pozorne sa na mňa díval. „Oh naozaj?"

Prikývla som. „Mhm."

Spravil ku mne pár krokov a tvár mal neutrálnu, nič neodkladal. „No takže ak ťa ušteklím k smrti budeš to tvrdiť stále?"

„Ako to myslíš--" predtým ako som mohla dokončil otázku sa Justin ku mne natiahol na čom som prekvapene zvrieskla a začala som bežať.

„Môžeš bežať tak rýchlo ako môžeš zlatko, aj tak ťa chytím." Justin sa zasmial a naháňal ma, okolo gaučov a hore schodmi kde som už ťažko dýchala, nevedela som sa rozhodnúť do ktorej izby by som mala ísť a potom som zvolila Justinovu.