Ľadové srdce

1.

Dneska je piatok čo znamená tréning! Nie môj, môjho otca milujem hokej a za týždeň letíme do Pekingu juchú!
,,Sandra poď!" kričal na mňa z dolu otec. Rýchlo som si zobrala mobil a utekala po schodoch. Obula som si air force 1 a sadla si do auta.
,,Môžeme ísť" povedala som a nie za ani pol hodinu sme boli pred štadiónom.
,,Inak dnes má prísť nový hráč Juro zoznámim ťa s ním" povedal otec pritom ako sme vchadzali dnu. Vošli sme dnu ja som si sadla na moje bežné miesto kde sedávam vždy a pozorovala som tréning. Na konci tréningu sa pri mne zastavil otec s tým ze ma prísť  ten Juraj. Mala som s toho zmiešané pocity ale napriek tomu som sa veľmi tešila. Počkala som ešte pár minút dokým sa všetci chalani pôjdu prezliecť. Potom prišiel za mnou otec a Juraj. V diaľke som ho videla a vedela som ze s nim toho zažijeme ešte veľa.
,,No Sandra" povedal otec.
,,Chcel by som ta zoznámiť s Jurajom, Juraj je to syn môjho najlepšieho kamaráta Sebastiána už od malička ho veľmi baví hokej,  hrál vo Fínsku ale chce to skúsiť tu" rýchlo v maličkosti povedal otec niečo o Jurajovi a nechal nás samých.
,,Tak teší ma Jurko" povedala som a privítala som ho objatím.
Potom sa na mňa pozrel tými jeho nádhernými očami a spýtal sa ma ci by som sa s ním nešla prejsť.
Odpovedala som na to jasnou otázkou áno.
,,Sandra, tak ty si už o mne počula celkom dosť teraz by som chcel počuť ja niečo o tebe" povedal Juraj.
Ja som mu povedala o mojom detstve a aj tom hokeji že ma už od malička baví chodiť na zápasy a pozorovať tréningy.
On vyzeral byť veľmi zaujatý tým co som mu hovorila a mala som taký pocit akokeby ho niečo trápilo.