Áno, John

3

Pracovala som až do 5 ráno, ako vždy. Robím 10 hodinovky, ale väčšinou to nie je ťažká práca. Pretože väčšina chlapov sú dominanti a všetku prácu odvedú oni, zatiaľ čo ja len nehybne ležím.

Po práci som šla rovno domov, kde som sa vysprchovala a potom som sa učila ekonomiku, ktorú študujem na strednej škole, keďže mám ešte len 18.

Dala som si budíka na 7,15 a celé tie 2 hodiny som sa drvila učivo, z ktorého dnes píšeme test.

Učivo to nebolo zrovna dvakrát ťažké, ale bolo toho naozaj dosť a ja som pri tom každých pár sekúnd dostávala mikro spanky. Proste má vypínalo.

A nakoniec aj nado mnou môj spánok zvíťazil a ja som upadla do ríše snov. Teda až pokým ma nezobudil budík.

Rýchlo som si nahadzala veci do tašky a šla som sa prezliecť.

Obliekla som si modré minišaty, biele čipkované podkolienky a na krk som si dala choker s ostňami.

Moje uši boli vyzdobené veľkými kruhovými náušnicami, môj nos septumom, moje pery kruhovým piercingom a moje prsty boli plné rôznych prstienkov.

Na hlavu som si ešte dala čelenku, ktorá vyzerala ako venček z jarných kvietkov.

Lička som si jemne nalíčila na ružovo, dokreslila som si čierne linky na oči a mihalnice som si zvýraznila špirálou.

Potom som si nasadila svoje okuliare s ružovým rámikom a usmiala som sa na seba do zrkadla.

Najviac na sebe milujem mohe pehy. Robia ma veľmi roztomilou a nevinnou, dokonca na vzhľad mladšou, než v skutočnosti som.

A tie moje bacuľaté líčka sú proste na zjedenie!

Ale dosť o mojom vzhľade.

Vydala som sa teda na cestu do školy s hudbou hrajucou na plné pecky v mojich ušiach, cigareta v ústach.

Vonku bolo prijemne, ani zima ani příliš teplo.

Pofukoval jemný vetrík, ktorý mi neustále rozhadzoval ofinu, ktorú som si dnes ráno toľko česala a upravovala. Čo už no. Prírode nerozkazes.

Na ulici sa pohybovalo obrovské množstvo ľudí, hlavne mladých teda, ale to nie je nič nezvyčajné, keďže každý práve teraz cestuje do školy/práce.

Onedlho som pred sebou zbadala širokú 4 poschodovou budovu telovej farby.

Na jej boku bolo napísané Gymnázium Ľudovíta Štúra.

Obišla som budovu a vošla som bočným vchodom.

Hneď sa mi rozprestrel pohľad na šatne, ktoré boli porozdeľované mrežami.

V šatniach bolo celkom dosť ľudí, a tak som sa neustále musela niekomu vyhýbať.

V šatni som sa prezula a vydala som sa po schodoch hore, na samotné najvyššie poschodie.

Ešte som sa stavila aj na wcku, kde som si upravila vlasy, ktoré boli rozstrapatene kvôli vetru.

Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle a musela som sa pousmiať. Dnes vyzerám fakt dobre!

Vyšla som z wciek a vošla som do triedy.

Hneď ma privítali pohľady všetkých mojich dementných spolužiakov.

,, Aha, šľapka ide! "začula som povedľa mňa, periférne som videla ako si na mňa Lukáš ukazuje prstom.

Len som nad tým prekrútila očami. To by oni nepochopili.

Usadila som sa na svoje miesto a zapla som si hudbu na sluchátka, až dokým do triedy nedošla učka a nezačala sa hodina.

...

Ach bože. Celý deň len zívam a mám mikro spanky! Dokonca sa mi podarilo na matike aj na pol hoďku zaspať! Ešte, že je už koniec školy, jak ja už sa teším domov!

Avšak domov sa ešte nejde.

S Kikou, mojou kolegyňou z práce a veľmi dobrou kamarátkou, sme sa dohodli, že dnes spolu pôjdeme na kávu.

A tak som šľapala cez Mierové námestie až k Paddocku, kde už na mňa čakala.

Kristína je ryšavka so zelenými očami a nádhernými pehami. Vôbec nikdy sa nemaľuje, keďže je prirodzene krásna už od prírody. Rada nosí vintage štýl, ale nepohrdne ani tým gotickým. Tak, ako aj ja.

,, Ahoj Mia! "pozdravila sa mi a objala ma.

,, Čauko!"

Otvorila som dvere a podržala som ich pre ňu.

,, Vďaka, ty môj gentleman." zachichotala sa a mne sa na tvári objavil menší úsmev.

Usadili sme sa hneď pri dverách a hneď sme si pozreli menučka.

,, Čo si dáš? Já asi viedeňskú kávu. "

Mykla som plecami.

,, Asi aj ja. "

,, Dobrý deň! Čo vám prinesiem?" prihovorila sa nám čašníčka a vytiahla si pero a papier.

,, 2x viedeňskú kávu." odpovedala som za nás obe.

,, Dobré, hneď to bude! "

A vyparila sa.

,, Tak, čo máme nového?" začala konverzáciu.

,, Vieš čo, ani nič moc. Dnes som mala počas školy hrozné mikro spanky. Tento životný štýl mi nerobí moc dobre."

,, Hej, to ti verím. Veď si vezmi voľno, potrebuješ si konečne poriadne oddýchnuť. "v jej hlase bol počuť súcit.

,, Asi máš pravdu. Veď ešte uvidím... A ty ako? Niečo nové?"

,, Všetko po starom. Ako vždy." pousmiala sa a ja som len chápavo prikývla.

...