Bolo sedem hodín ráno, čas vstávať do školy ale mne sa vôbec nechcelo. Včera som do 23:30 robil projekt z občianky a teraz som totálne unavený. Ale nemám na výber, samozrejme ako vždy mama príde hneď po zazvonení budíka a buzeruje má až kým nevídem z postele a nezačnem sa umývať. Keď som oblečený aj umytý zídem dolu schodmi a začnem jesť krupicovú kašu s kakaom. A potom mi neostáva nič len ísť do tej prekliatej školy. Chodím do kvarty a škola nám ešte stále začína o ôsmej a tak sa vcelku ponáhľam keďže je 7:47 a škola je ešte dosť veľký kus predo mnou. Prídem do školy a hneď sa pozdravím so svojím BFF Jakubom. Prvú hodinu máme chémiu a naša šialená chemikárka nám trepe nejaké blbosťi o prvkoch. Vôbec ju nepočúvam lebo celú hodinu rozmýšľam o svojom dnešnom rande. Moje dievča sa volá Ema a bola to najkrajšia baba na základke. Chodíme spolu už asi dva mesiace ale za tie dva mesiace sme sa videly asi osem krát. Preto sa tak teším na dnešok. Škola mi pripadá až šialene dlhá. Po ukrutných siedmich hodinách som mohol konečne vypadnúť s tej strašnej mučiarne. O 20 minút mám byť v parku čo je akurát toľko aby som to stihol.
