Bolo asi šesť hodín a ja som nemal čo robiť. Len som sa tak prechádzal po záhrade a rozmýšľal nad tím čo mi Ema urobila. Bolo od nej hnusné rozísť sa so mnou bez dôkazov. Prečo to urobila, pýtam sa stále sám seba. Sadol som si na trávu, potom ľahol až som ne koniec zaspal.
Bol som niekde na lúke spolu s Emou, rozprávali sme sa a smiali. Bolo nám dobre a keď som sa k nej naklonil že ju pobozkám a ona mi vrazila díku do brucha. Zatmelo sa mi pred očami a spýtal som sa jej prečo? prečo si to urobila? ona sa len rehotala, pomaly odchádzala a ešte na mňa zakričala nemáš pre mňa žiadnu cenu!
Zobudil som sa celý zadýchaný, spotený a chvíľu mi trvalo kým som si uvedomil že to bol iba sen. Keď som sa spamätal tak som zistil že dnes odchádzam do tábora. Mama ma nasadila do auta a vyštartovali sme. Keď sme tam po 2 a pol hodine prišli vypukla vo mne panika. ,,Kde je Ema!?" ,,Včera za mnou prišla že či jej nemôžem zmeniť tábor na iní a ja som povedala, že samozrejme nemôžem a ona nato že tam jednoducho nejde. Povedala ešte že nech zavolám Jakubovi či nejde miesto nej on a on povedal že ide, pozri akurát prichádzajú," keď mi to povedala zostal som ako obarený, jediná možnosť kedy to môžem Eme vysvetliť bola tu a ona nepríde!? No asi sa s tím budem musieť zmieriť. :-( Rozhodol som sa že keď sa nedá vrátiť čas budem si užívať to čo sa dá a rozbehol som sa za Jakubom. Keď ma uvidel hneď sme sa pozdravili a išli sa nahlásiť. Pri stánku bol chlapík ktorý nám povedal že na tábor 10-14 rokov sme nejaký vysoký. Druhá správa dneška, moja "úžasná" mama nám objednala zlý tábor. Skoro nás trafilo keď sme to počuli. Mali sme byť v tábore pre tínedžerov a sme v tábore pre krpaté deti. Boli sme ako omámený až kým nás jeden inštruktor neodviedol do haly kde sa rozdelovalo na izby. S Jakubom sme hrozne túžili byť spolu na izbe ale to sa nám nepodarilo. Bol som na izbe sám lebo sa inštruktorom ešte nepodarilo nájsť mi spolubývajúceho. Jakub bol na izbe s nejakým krpcom ktorý mal asi desať a ja som bol ešte sám. Asi o dve hodiny nato prišlo nejaké dievča malo čierne vlasy a nádherné modré oči ktoré nádherne vynikali. Keď zistila že ju vnímam pozdravila ma: ,,Ahoj ja som Miša." ,,Ja som Rišo ale kľudne mi hovor Riči." odpovedal som. ,,Tak ja budem asi tvoja nová spolubývajúca," povedala. Bola až moc kráska aby som jej to uveril.
Diki všetkým čo prečítali. Napíšte či sa páči.
