Kamaráti alebo aj viac?

14.tajomstvá

Už sme tu zavretý viac ako hodinu a stále nás nikto neprišiel oslobodiť. Za ten čas sa stalo nesmierne veľa vecí. Ako napríklad ja a Dali sme pár. Nie je to veľké prekvapenie ale čo už. Skúsili sme znovu kričať ale tentokrát sa už niekto ozval. Neviem kto to bol ale dvere otvoril a obaja sme vyšli na chodbu. "Myslel som si že tam aj umreme" pozrel sa na mňa a pobozkal ma. "Neuraz sa ale ja práve teraz idem vynadať môjmu bratovi" otočila som sa a vyšla som von. Hneď za mnou išiel aj Dali. Na hotel sme dorazili do piatych minút. Začala som utekať po schodoch až dokým som neprišla na poschodie kde ma izbu Šimon. "Hádaj kto je späť?" Povedala som a hneď som začala klopať na dvere. Dvere otvoril s prekvapením úsmevom. "Ako ste sa dostali von?" Opýtal sa zmätene. "Chceme späť naše mobili" povedal mu Dali. "Takže ste sa udobrili?" Spýtal sa s úsmevom na ústach. "Áno" povedal Dali a dal jeho ruku okolo môjho pása. Šimon sa iba usmial a zakričal na Alexa: "Aleeex. Už sa udobrili dones mi ich mobili". Po chvíli prišiel a keď na uvidel tak sa usmial. "Opovážťe sa to urobiť ešte raz " naposledy som na nich dala pohľad a odišli sme na našu izbu. Iba sme ležali a rozprávali sa dokým neprišiel Alex. "Nechcete ísť s nami do wellnesu?" Opýtal sa. Pozrela som sa na Daliho ktorý mi iba prikývol a tak som odpovedala za nás oboch "Jasné. Za 10 minút sa tam stretneme". Hneď ako za sebou zatvoril dvere začala som hľadať č mojom kufri plavky. Celý čas som cítila ako sa na mňa pozerá Dali. "Budeš sa na mňa iba pozerať alebo aj vstaneš a prezlečieš sa?" povedala som mu. "Asi sa budem iba na teba pozerať" povedal a usmial sa na mňa. Bože ten jeho úsmev. Stratila som sa vo svojich myšlienkách dokým ku mne neprišiel Dali a nezašepkal mi do ucha : "Budeš tu len tak sedieť alebo sa aj prezlečieš?". Hneď ako do dopovedal som vstala a zavrela sa v kúpeľni kde som sa prezliekla do plaviek. Ako som otvorila dvere môj pohľad sa stretol s jeho. "Môžeme ísť?" Opýtal sa ako vstal z postele. Iba som prikývla a išla za ním. Keď sme prišli už tam boli všetci. "Čo vám tam tak dlho trvalo?" Prvá otázka ktorú položili. "Vieš ako dlho trvá upraviť tieto vlasy?" Začal predvádzať svoje vlasy Dali a jediné čo som mohla spraviť bolo zasmiať sa. Vyložila som svoje veci na lehátko kde som si ľahla a oddychovala dokým sa neobjavil Šimon. "Ani sa nepribližuj" zakričala som naňho. "Prečo? Nemôžem ísť za svojou sestrou?" Ostal stáť prekvapene. "Pretože si až moc nápadný a nikdy za mnou neprídeš len tak" povedala som mu. "No dobre odhalila si ma" povedal a skôr než som sa spamätala cítila som ako má niekto zdvihol a hodil do bazéna. "Fakt ďakujem" sarkasticky som mu povedala. "Aj nabudúce" povedal a skočil aj on. Vlastne tam zrazu začali skákať všetci. Chalanom už začalo prepínať a tak vymýšľali všelijaké kraviny ktorých som bohužiaľ bola súčasťou aj ja. Po niakych 2 hodinách sme všetci vyšli a rozišli sme sa do izieb. Bolo niak 6 hodín večer keď za mnou a Dalim prišiel Alex. "Nechcete ísť so mnou na večeru? Nikto iný so mnou nechce ísť" povedal ako si ľahol na našu posteľ. Dali sa na mňa pozrel iba takým pohľadom ktorý vravel nie. "Bracho teraz -" nestihol ani dopovedať pretože som ho prerušila. "Jasné že s tebou radi pôjdeme Alexko" povedala som mu. "Ok tak keď sa nechystáte ohláste ma" vstal z postele a odišiel. "To vážne? Mohli sme ho poslať samého. Teraz nás bude otravovať ako malé dieťa" povedal ako Alex odišiel. "Je tvoj kamarát nemôžeš ho len tak odhodiť a ešte k tomu je to Alex" povedala som mu. Ubehlo 15 minút a my sme už boli pred hotelom. "Chodíte spolu alebo nie?" Opýtal sa nás Alex a my sme sa na seba iba pozreli či je čas mu to povedať.

672 slov

Neverím tomu ale je tu ďalšia časť aj keď sa mi vôbec nepáči rozhodla som sa ju postnut. Dúfam že sa bude páčiť aspoň vám 🫶.