My life, my rules

Zmrzlina

Samozrejme, že som nešla späť hneď ale zaspala som až o tretej. Ráno ma znova zobudila Friday. Moja rosnička, dúfam, že bude aj v New Yorku. Postavila som sa z postele a pozrela do šatníka.

“Friday koľko je stupňov?„ opýtala som sa a sledovala či sa v tom šatníku niečo neobjaví. No toto asi nebude kúzelný šatník.

“je 22°C slečna„ povedala. “Dik„ povedala som jej a hľadela do šatníka.

Po asi dvadsiatich minútach som si vybrala riflové kraťasy a oversize tričko s nápisom. Vybrala som sa dole po schodoch kde bol už iba otec.

“Pospala si si keď si prišla dole tak neskoro?„ spýtal sa ma hneď ako ma videl na schodoch. Podľa mňa nevyzerám tak ako keby som si poslala keď som išla spať o tretej ale tak to on nemusí vedieť.

“Dvadsať minút som hľadela do šatníka či sa tam niečo nové neobjaví„ povedala som s jemným úškrnom na perách.

“A čo si dáš na raňajky?„ opýtal sa ma ale v tom mi prišla správa na mobil. Pozrela som sa na obrazovku a tam bola fotka od neznámeho čísla. Otvorila som ju a bola tam fotka. Bola som tam ja s Yelenou a Natashou. Túto fotku máme len my tri. Takže buď sa o mne dozvedela Natasha ale tá by mi zavolala alebo Yelena. Bude to Yelena pretože mi potom poslala ešte jednu fotku kde sme iba my dve. Usmiala som sa a položila som mobil na linku.

“Na čo sa smeješ?„ spýtal sa otec a ja som sa dostala znova do reality. Pozrela som sa na neho.

“Len, vieš ako som ti včera hovorila, že keď som bola malá Natasha mala iné vlasy„ on na súhlas prikývol ja som zobrala mobil dala som z neho dole môj čierny obal a vytiahla našu fotku. Otec sa skoro zadrhol keď ju videl. Asi pretože som tam mala štyri roky a na hlave som mala takú korunku, Yelena v ruke mala bábiku a Natasha mala modré vlasy.

“Ked si mi povedal, že mala trochu iný účes nečakal som, že mala modré vlasy„ ja som sa usmiala a zobrala si na späť fotku.

“Asi ťa budem prezývať princezná„ povedal a ukázal ešte na moju korunku. Ja som sa zasmiala a schovala fotku do obalu.

“Ako zareagovala mama na môj život, ak si jej to povedal„ spýtala som sa otázku ktorá ma celkom zaujímala.

“Povedala, že citujem ak tie svine niekedy uvidí zavraždím ich aj bez zbrane a povedala, že spraví všetko preto aby si už bola v pohode„
povedal a ja som sa na ňom musela zasmiať.

“A povedal si jej aj to, že som zabíjala ľudí„ spýtala som sa trocha smutne ale ak som stále doma je to asi v pohode no nie?

“No povedala, že si to nebola ty už ťa neopustí a ak pôjdeš domov z párty v noci nebude sa o teba až tak báť„ to je lepšie ako som si myslela. Usmiala som sa na neho a premýšľala čo si dám na raňajky.

“Tak čo budeme dnes robiť?„ spýtala som sa pretože vôbec netuším čo budem dnes celý deň robiť.

“Mam ešte jednu otázku„ povedal otec keď som zahryzla do jablka. Pozrela som sa na neho aby začal rozprávať.

“Aký je najnepotrebnejší jazyk aký vieš?„ ja som ani rozmýšľať nemusela a hneď som mu povedala.

“Slovenčina„

“Prečo si sa učila slovenčinu„ spýtal sa ma otec. Ja som iba mykla plecami a odhryzol si z jablka. Ale čo by nepokazilo takú krásnu chvíľku ak nie môj mobil. Pozrela som sa na obrazovku a uvidela to číslo čo mi poslalo tú fotku.

“да?„ spýtala som sa a čakala čo sa stane môj otec zastal v pohybe keď som niečo povedala po rusky pretože som v jazykoch fakt dobrá.

“Пожалуйста, скажи мне, что я слышу, как нормальный человек, и что ты не умер„ ozvala sa z druhej strany Yelena ja som sa musel zasmiať. Podľa mňa sa cítim živá až až.

“Нет, я не умер, я здоров и радуюсь жизни. Как твоя сестра?„ spýtala som sa jej a keďže mi otec nerozumel tak sa na mňa iba hľadel ako na zjavenie.

“Все в порядке, а ты где?„ spýtala sa ma. Ja som sa pozrela okolo seba a rozmýšľala čo jej poviem.

“В безопасности, где мне не нужно быть знаменитая черной вдовой„ povedala som jej pretože som vedela, že by si nedala pokoj.

“Musím končiť ešte zavolám„ povedala som tentokrát po anglicky.

“To bolo čo?„ spýtal sa otec počas toho ako som si išla sadnúť na gauč a tam prečkať zvyšok dňa.

“Ruština„ povedala som jednoducho on sa už nepýtal ďalej a pustil nejaký seriál.

Po ďalšom nudnom dni prišla domov mama s Morgan. Morgan sa okamžite rozbehla smerom k nám a skočila po mne. Otec vyzeral byť sklamaný, ja som mu vyplazila jazyk.

“Pôjdeš so mnou na zmrzlinu„ spýtala sa ma a ja som súhlasila. Ona sa postavila a ťahala ma za sebou. Ja som si ešte telekinéziou privolala telefón. Išla za ňou. Ani som si to poriadne neuvedomila.

“Takže je to pravda„ povedala mama a pozrela sa na mňa. Ja som sa iba smutne usmiala.

“Možno by sa aspoň ten oheň dal dať nejako preč„ povedala som a pozrela na otca. On prílivom na to, že by to mohol skúsiť. Ja som sa usmiala ale pochybujem, že by niečo na to fungovalo.

Otec mi hodil kreditku. Asi my bude musieť založiť vlastnú. A s tou kreditkou to vidím na zmrzlinový pohár.

Keď sme už mali našu zmrzku tak sme sa išli poprechádzať. Nič také zaujímavé sme nerobili. Ale videla som čierne auto ktoré išlo smerom k nášmu domu a potom mi zavolal otec nech sa vrátime až o hodinu. Celkom ma to prekvapilo ale neriešila som to.

“Tak čo by si chcela robiť?„ spýtala som sa Morgan keď sme prechádzali cez nejaký obchod. Už je to tridsať minút od tej správy.

“Chcela by som ísť už domov„ povedala a už chcela ísť k dverám toho obchodného centra.

“Počkaj zavolám ockovi či už môžme ísť„ vytiahla som mobil a našla v kontaktoch otcove číslo. Vytočila som ho a čakala či sa ozve. Po chvíľke sa to konečne zodvihol.

“Môžme už ísť domov?„ spýtala som sa veľmi zreteľne a jasne. Chvíľku bolo ticho (asi zvažoval čo povie) a potom sa ozval.

“Áno môžte„ povedal a zložil. Hmm divné, no nič tak ideme. Naznačila som Morgan nech ide. Vyšli sme z obchodu a zamierili sme si to k otckovmu autu ktorým sme sem prišli. Samozrejme šoférovala Friday ale vyzeralo to tak ako keby som šoférovala ja. Niežeby som nevedela šoférovať to viem aj motorku, lietadlo a tryskác, ale to je nepodstatné.

Friday nás zaviezla domov a Morgan celá natešená vyskočila z auta a utekala dovnútra. Ja som chvíľku počkala nie o mi tu nesedelo. Pozrela som sa okolo seba a hneď som vedela čo mi tu nesedí. Bolo to to čierne auto ktoré som videla. Rýchlo som si vytiahla z topánky malý skalpel a išla pomalí ku dverám. Pýtate sa prečo som nepoužila kúzla? Za prvé nemám ich moc rada a za druhé toto je väčšia sranda.