Príťažlivosť naprieč storočiami

Kapitola 1

Vo vzduchu bolo cítiť rannú rosu. A to som milovala. Zhlboka som vôňu rána vdychovala a užívala som si pohľad vznášajúcej sa hmly nad Dunajom.

Hľadela som na vlastné nohy odrážajúce sa od zeme a snažila som sa posledný krát pridať. Už len pár kilometrov.

Zbožňovala som ranný beh, kým mesto ešte spalo. No spánok som milovala aj ja, takže vykotúľať sa a donútiť sa obliecť bola pre mňa stále výzva. Avšak stále to stálo za to.

Dobehla som až na koniec hrádze, oprela som sa do kolien a zhlboka som sa nadýchla. V diaľke na Dunaji som zaregistrovala pohyb. Snažila som sa zaostriť. Buď sa mi to snívalo, alebo niekto splavoval Dunaj na kajaku, a to v túto nekresťanskú rannú hodinu.

Musela som sa pozrieť ešte raz, no oči ma nepočúvali a nevedela som veľmi rozoznať, či ide len o nejakého blázna, športového nadšenca alebo nácvik špeciálnych zložiek. Pokrútila som hlavou. Môže si myslieť o mne to isté. Na hrádzi so mnou tiež nik o päť tridsať nebehal.

Vybehla som okolo Eurovei a rozhodla som sa nasadnúť na električku domov. Už som to po vlastných veľmi nezvládala. A tak som povolila tempo a vybrala som sa ku zastávke. Bol to už nejaký ten piatok, čo som si poriadne zabehala. Skúškové mi práve skončilo, vyžmýkalo zo mňa to posledné, čo vo mne ešte za tento semester ostalo a ja som sa mohla s radosťou od pondelka vrhnúť do stáže.

Miša, moja dlhoročná kamoška zo školy, mi vybavila stáž v jednej renomovanej architektonickej firme, v ktorej už dva roky robí. Takže aj leto bude zábavné. Plné práce, práce a práce. To som čistá ja, keď život nie je dosť komplikovaný, prečo si ho ešte neskomplikovať.