Dievča z ulice

Untitled Part 1

"Emily ! , pod už konečne ! " zvolalal mama , kým som si balila veci . " Už idem ! " povedala som . Zišla som dolu zo schodoch a dole ma už čakala mama , nevlastný otec Georg a sestra Maggie . Rýchlo som sa obula a nasadla do auta . Kým Georg nakladal všetky tie haraburdy a tašky do kufra , ja som začala písať do denníčka . No .. zatiaľ vám rozpoviem môj biedni život . Volám sa Emily , mám 14 rokov a som z Bevely Hills . S mamou , Georgom a Maggie bývam v malej dedinke uprostred veľkého mesta . Hm... aj vy nad tým uvažujete , že ako môže dievča žiť biedni život , ked žije priamo v Beverly Hills ? No , možno si teraz myslíte , že som hrozné , rozmaznané decko . Ni bohužiaľ , nie je to tak . Celý tento život sa zmenil , ked mi pred 5 rokmi zomrel otec . Hrozné . Do teraz sa s tým neviem zmieriť . Mama a otec ma vychovali . Boli to tie najúžastnejšie chvíle , ktoré som zažila . Chodili sme všade kde sa len dalo . Všetci sme sa mali veľmi radi . Milovali sme prírodu a všetky krásy mesta . Chodievali sme najčastejšie i do zoo , kedže mám strašne rada zvieratá . Urobili pre mňa všetko , čo som si zmyslela . Čo viac si priať ? K životu mi nič iné nechýbalo . No potom to všetko prišlo . Tak nečakane , a kruto . S mamou a otcom sme boli doma a chystali sa ísť na návštevu k starej mame . Ockovi začalo byť zle , a tak sme nikde nešli . Ja a mama sme mu strašne pomáhali . Nič nezaberalo . Nakoniec sme sa pobrali do nemocnice . Vtedy som bola strašne vystresovaná a nevdela som , čo mám robiť . Kým ocka zobraĺi do ambulancie , my sme netrpezlivo vyčkávali na chodbe . Všade ticho ,ani muk . Až potom , po niekoľkých hodínach , vyšla sestrička . S mamou sme podskočili a vypytovali sa sestričky , ako je na tom otec . Tá však sklonila hlavu , pozrela mi do očí a povedala "Carrydové ? " opýtala sa nás na priezvisko sestra . " Áno , to sme my " povedala mama . " Nuž je mi toho všetkého ľúto ... " vravela po kúsku sestrička a vtedy som začala mať hrozný pocit a zvieral sa mi žalúdok . " Fu..." zafučala sesrička. " Tak čo sa deje ? " opýtala om sa zmätene . " Nedalo sa nič robiť , a tak vás manžel to bohužiaľ neprežil " odpovedala mame . " P-p-p , prosím ? " mama sa ešte raz pozrela na sestričku , a zrútila sa na zem . V tej chvíli sa mi z očí začali spúštať hrošie slzy . Oprela som sa o mamu a začalo som hrozne plakať . " Vášmu manželovi sme zistili silný nádor , " pokračovala sestrička , " a tak sme ho rýchlo presunuli na sálu . bolo tam pätnásť doktorov a naozaj každý robil čo mohol . Začalo mu silno biť srdce , a o niekoľko sekúnd prestalo . No i potom sme skúsili elektrický prístroj . Nepomohlo . Srdce navždy zlyhalo . " sestričke sa tiež spustili slzy . S mamou sme sa setričke a všetkýcm doktorom podakovali , a išli sme domou . Po roku si mama našla Georga . Nevedela som sa rozhodnúť , do akej skupiny človeka ho mám zaradiť . Alkoholik ? určite nie . Debil ? nevyzerá . Čudák ? nebol . Bol milý a správal sa ku men ako ku vlastnej dcére . Postupne som ho začala mať rada . Potom sa mi narodila sestra . Maggie . Teraz má už 4 roky . Mám ju rada ♥ . Ako som už na začiatku spomínala , že mám rada zvieratá , určite ste aj premýšľali , prečo som ho tu ani raz nespomenula ? No .. nemám . Strašne som chcela mať psa , no Georg má alergiu na psie chlpi . Mačky sú tiež zlaté , no jednu mám už u starkej . Papagáj ? hm ... chcem niečo živšie a s niečím s číms a dá poriade hrať . Morča !! ... hm .. to tiež nie , otec je i na to alergický . Teraz už len o zvierati snívam . No vráťme sa k prítomnosti . Dnes je sobota , a chystáme sa do aquaparku . Nebola som tam už dobré 2 roky . Cestou sa zastavíme i k príbuzným . Teta , Ujo a môj 9 ročný bratranec . Áno , správa sa ako malé decko . Ešte stále sa hrá s Transformers . O 5 minút Georg vošiel do auta a zafučal . " No , myslím , že môžme vyraziť " ja som už len zamkla denníček miniatúrnou klátkou a kochala sa von oknomna prírodu . Krása . " Tak , sme tu " odvetila mama . Pred bránkou už všetci čakali . " Ahojtéé " odvetila teta s príjemným hlasom . Potom už len začali tie blbé reči môjho bratranca o novej edícií Transformers . Ja ako vždy som zagúľala očami , prevrátila hlavu k oknu a pokračovala som v pozorovaní . O niekoľko hodín sme dorazili . Ja som sa nevedela dočkať . Vošli sme z auta a utekali do vnútra . Tam už čakala sekretárka . Mama a Georg s ňou viedli rozhovor . " Izba číslo 257 " odvetila sekretárka a do rúk Geroga vložila kľúč . Ked sme vošli dnu , nemohla som odolať vlastným očiam . Izby boli nádherné a všetko bolo drevené . Presne podľa môjho štýlu . Hneď som si to tam obľúbila . Prišli sme do izby a vybalili si všetky veci z tašiek . Ja som sa už len prezliekla do plaviek a utekala do vody . Bolo tam strašne veľa bazénov a skôr . Našla som si tam i dobrých kamarátov , s ktorými som si výborne sadla . Niektorý boli angličania a niektorý Slováci . S angličanmi som nemala problém zhovárať sa , keďže v angličtine som výborná . Takto som si užívala 2 - týždne na kúpalisku . Bolo mi mimoriadne ľúto , odísť .