Ale.. Viete čo sa dá zistiť pri jednom obyčajnom písani? Všetko keď sa dotyčný preriekne. Áno, hovorim o Dávidovy. Myslela som že ma už neprekvapí nič ale toto bolo veľké prekvapenie a zároveň aj rana pod pás..Jedná veta, jedná jedina veta a bolelo to, tak veľmi. Veta "Sťahujem sa do Portugalska" ma zasiahla ako blesk. Čo ma viac mrzelo bolo to, že mi to nepovedal a dozvedela som sa to náhodou. Po tom všetkom sľubovani, spravil toto. Nevedela som čo ďalej. Sklamal ma, a veľmi.. Snažila som si opakovať že to nič, tak ho neuvidim, veď svet sa neruti. Ale to ako som sa citila, to bolo neskutočné. Ten pocit že ho nikdy neuvidim, neobymem ho a neuvidim ako sa smeje ma zožieral. Verila som mu a dopadlo to takto. Hovorila som že bodaj by som ho nespoznala že sa len trápim, ale nedokazala som si klamať. Ľúbim ho a to sa len tak ľahko nezmení. Čo bude ďalej, to neviem. Ale viac sa už sklamať nechcem...
