Prológ

6 0 0
                                    


Pozrela sa na svet. Pozrela na Devory. Pozrela na ľudí. Oni zabudli ako žiť. Stali sa obeťami stratených duší. Mala im vrátiť domov a spomienky. Ale zlyhala. Nechala sa zničiť neznámou osobou, ktorej ani nevidela do tváre. Jediné čo spoznala bola tá temnota. Zasiahla jej srdce a teraz umiera. Volá sa Solana a bola kráľovnou Devory. Až dokým neprišli stratené duše a nesnažili sa ju zabiť. Osobu, ktorá ju zasiahla nepoznala. Videla iba oči. Tie temné oči prezrádzali, že chce prevziať kontrolu. Solana bola na dne svojich síl, ale musela skúsiť niekomu prehovoriť do duše. To je jediné čo mohla urobiť

,,Prosím" Zastavila mladé dievča

,,Preber sa a vráť do svojho sveta. Musíš nájsť svoje spomienky a nádej. Ak aj nenájdeš pochopenie, bojuj ďalej. O tom to je"  Snažila sa ju presvedčiť a zadívala do uslzených očí

Už nevládala. Musí veriť, že sa tie oči vrátia k životu. V nič iné dúfať nemôže. Odpadla. Posledný krát zaspala, pretože prehrala. Zomiera s nádejou, že sa tento svet raz dokáže zachrániť                                                                                                                            

























































Devory 1 Útržky spomienokWhere stories live. Discover now