Devory 1 Útržky spomienok

1. Kapitola

Fay sa snažila predýchať ťažké obdobie. Znovu sa jej spustilo iné vnímanie. Všetko videla tak zahmlene, cudzie, neskutočne. Nech to nazvala akokoľvek, intenzita bola taká istá. Jej bolesť veľká. Mala pocity uväznenia. Cítila sa väznená vo svojej hlave, vo svojom tele, vo svojom živote. Strácala nádej. Musí bojovať naďalej a prekonávať každý deň. Aj keby bola najradšej tam hore s ľuďmi, o ktorých prišla. Je to tak dávno, čo sa cítila dobre. Jediné čo cíti je bolesť. Vybrala z police denník. Tam si často zaznamenávala beznádejné a nešťastné dni. Začítala sa do slov, ktoré ju znovu zraňovali

Prečo ma to vnímanie drží v putách? Mám tento pocit, ale nechápem prečo to robí. Nemám ako utiecť. Nemôžem. Žiadne východisko nevidím. Jedine čo vidím sú ľudia, ktorý sa rozhodli zápasiť so mnou. Ale vnímam ich ako cudzích, že to proste nie sú oni. Ako to môžem poraziť, keď z mojej cesty, po ktorej idem sa stala slepá ulička? Vedľajšie cestičky sú zahmlené. Je to taká tá hmla, v ktorej sa skrývajú ďalšie tiene. Ktoré čakajú na ten moment kedy nebudem mať na výber. V niektorých chýba radosť a v iných zostali len spomienky. Nie tie dobré, ktoré by ma viedli. Len tie, v ktorých som to vzdala. Keby tou cestou idem, pravdepodobne spadnem do priepasti. Keby idem tou, v ktorej chýba radosť, pohltí ma depresia a strach. Takisto ako pred tým. Zostali aj iné cestičky, ale keď sa k nim priblížim počujem vo svojej hlave samovražedné myšlienky. Tiene vedia, že mi neostáva nič iné, len ísť ich cestou, aby ma mohli znovu napadnúť. Ale zároveň je to jediná cesta, v ktorej môžem nájsť hviezdy

Zároveň je to jediná cesta, v ktorej môžem nájsť hviezdy. Opakovala Fay. Slzy jej padali na stranu. Bojuje s tým dlhé roky a nevidí spôsoby ako to urobiť lepším. Nesmie prestať bojovať. Rozhodla sa prejsť. Vyčistiť myšlienky

Keď bola na prechádzke, počúvala smutné piesne. Pomáhali jej necítiť sa tak osamelo ako sa cíti tak dlhú dobu. Po pár krokoch zahliadla dievča. Pôsobila smutne a Fay pripadalo, že musí žiť na ulici a už dlhšie obdobie. Pristúpila k nej 

,,Nemám nikoho kto by ma pochopil" Šepkalo dievča

,,Prepáč...Si v poriadku?" Začala opatrne Fay

,,Nie" Odpovedalo jednoducho dievča

,,Potrebuješ s niečím pomôcť?" Položila jej Fay otázku a všímala si ako na ňu dievča hľadí

,,Si ako ja však?" Zadívala sa na Fay a pozerala do modrozelených očí

,,Och a moje meno je Iliana" 

,,Ja som Fay"  Usmiala sa na ňu

,,Krásne meno. Musím povedať, že hneď ako som sa zadívala do tvojich očí, videla som to. Patríš k nám"

,,To myslíš ako?" Zaujímalo Fay

,,Vnímaš inak že?" Fay celá zmätená z toho ako by to mohla vedieť sa snažila nájsť správne súvisiace vety

,,To som ti nikdy nepovedala" 

,,Nikto mi to nemusí hovoriť. Som jediná kto sa dostal z toho miesta. Odvtedy dokážem vidieť kto je ako ja. Ostatní odišli, ale ty zatiaľ zostávaš" Vysvetlila Iliana a sledovala túlavého psíka

,,Aké miesto prosím ťa?" 

,,Devory. Svet, do ktorého sa dostanú ľudia ako ty a ja. Nikto iný kto nevníma tak ako vnímame my, sa tam nedostane. Avšak je to nebezpečné miesto. Teda stalo sa z neho nebezpečné miesto.  Ja som úspešne utiekla. Vrátili sa mi spomienky na rodinu, priateľov, na život. Prebudila sa vo mne nádej. Domov som sa nevrátila. Ich spomienky zostávajú nedotknuteľné. Zatiaľ sa nevrátili. Preto prežívam na ulici" Posmutnel jej hlas

,,To predsa nie je možné. Veď to nemôže byť pravda. To vnímanie je psychický stav. Neexistuje na tom založený svet. Prestaň mi klamať!" Neverila Fay

,,Je to žiaľ skutočný svet. Ach, ako by som si priala aby nebol. Je plný zla a veľa osôb tam zostalo uväznených. Bez spomienok, pochopenia a nádeje. Sú iba blúdiace duše, ktoré zabudli aké je to žiť. Tak tam prežívajú. Sedia v zúfalom tichu. V prázdnych očiach nájdeš jedine slzy" Vyslovila Iliana a postavila sa pred Fay

,,Hlavne sa ma nesnaž ešte viac vystrašiť a nevymýšľaj si!" Skríkla na ňu Fay a otáčala sa či ich niekto nepočuje

,,Môžem potvrdiť, že je to pravda. Ak si ochotná ísť so mnou"

,,Presne. Pretože budem sa tu motať bezvýznamne po uliciach s niekým koho som len stretla"  Vysmievala sa Fay

,,Nie je to bezvýznamné ak je to niečo čo môžeš zmeniť"

,,Čo zmeniť?!" 

,,Tvoj stav, môj a veľa iných"

,,Nie ďakujem!" Odkráčala Fay

,Že by ten svet naozaj existoval?, Pomyslela si Fay, keď šla späť domov 

Ale rozhodla sa nad tým radšej nepremýšľať lebo ju to bude zbytočne stresovať. Takých myšlienok, nad ktorými sa stresuje má až príliš veľa. Už bola skoro doma, keď ju niekto schytil za ruku. Fay sa prudko otočila a zhodili ju na zem. Spadla. Chcela sa postaviť, ale proti nim nemala šancu. Chytili ju za hlavu

,,Prestaňte!" Kričala

,,Si naša ďalšia obeť. Ani sa nenazdáš a budeš prázdna duša. No na to aby si sa ňou stala ti žiaľ musíme vymazať spomienky" Smiala sa neznáma žena, ktorej šál zakrýval jej tvár

,,Čože?! O čom to rozprávate?! Dajte mi pokoj!" Kričala Fay snažiac sa od seba odstrčiť ďalšie dve osoby v dlhých kabátoch, ale boli až príliš silný

Silno držali jej hlavu a hovorili slová, ktorým Fay nemala ako rozumieť. No ich sila bola natoľko veľká, až ju to bolelo. Začala kričať a tiekli jej slzy. Cítila veľký tlak v hlave. Kričala a postupne začala vidieť pred sebou hmlu. A spomienky, ktoré sa jej premietali v hlave začali miznúť

,,Nie!" Kričala Fay

,,Dosť!"

Keď jej posledné slzy padli na zem, cítila ako osoby niekto od nej odstrčil a následne kopol neznámu ženu do nohy, keď sa prekvapená nečakaným útokom otočila. Bola to Iliana a držala v rukách svoj náramok, ktorý jej dodával magickú moc. Zdvihla ho do výšky a tieto tri osoby odhodilo na zem. Iliana rýchlo pribehla k Fay a pomohla jej postaviť sa. Potom začali utekať. Fay nevládala. Ale vedela, že je otázka času kedy znovu zaútočia. Tak utekali. Nebol dobrý nápad utekať domov k Fay, tak bežali smerom k jednej starej budove a tam si sadli a konečne vydýchli. Schovali sa

,,V poriadku Fay?" Bála sa o ňu Iliana

,,Bolí ma hlava"

,,Skoro ti vymazali spomienky. Je pochopiteľné, že to bolí"

,,Ale čo to malo znamenať? Ako je možné, že toho boli schopní?" Bola zvedavá Fay

,,Neverila si mi. No chápem tomu. Naozaj to znie neskutočne. Ale je to pravda. Sú z Devory. Brána je síce chránená, ale stále existujú zakázané schopnosti a moc, ktorá im dovoľuje prejsť sem. Chceli ti ublížiť a zmeniť ťa na jedného z nich. Tiež ťa tam uväzniť a odstrániť ti všetky spomienky" Hovorila vážnym tónom Iliana

,,Ach tak. Je to hrozné čo dokážu a čo mi chceli urobiť. Ďakujem, že si mi zachránila spomienky. Zmenila som názor. Ukáž mi prosím to miesto"

Iliana sa poobzerala po okolí a keď ich nikde nevideli, postavili sa a šli k parku aby mohli odísť za brány sveta