Golden snowflakes | vianočná zbierka poviedok

🎄 Vločky na pouličných lampách

Vianoce boli tým najkrajším obdobím v roku.
Tie nádherné vône, ktoré sa vždy šírili z kuchyne mojej mamy celý december. Tá túžba po vysnívanom darčeku a radosť, keď skutočne bol pod vianočným stromčekom. Radosť každého študenta, ktorý mal prázdniny a nemusel sa učiť. Vianočné pesničky, ktoré hrávali v rádiách od začiatku novembra, čo celej rodine dosť liezlo na nervy. Vyjedanie koláčikov a iných vianočných jedál. S úsmevom si spomeniem na to, ako sme sa so sestrou vždy zakrádali do kuchyne a tajne brali sladkosti každého druhu: ,,Našľapuj tichšie, aby nás nebolo počuť!"
Ale Vianoce boli hlavne o ľuďoch. Tých ľuďoch, ktorí s úsmevom pozorovali svojich milovaných rozbaľujúcich darčeky, ktoré im darovali. Ktorí na poslednú chvíľu zdobili medovníky či stromček, ktorí robili všetko preto, aby sa mali ich najbližší čo najlepšie.

~

Stojím na autobusovej zastávke. Je Štedrý deň ako z vianočnej pohľadnice, všade je sneh, ktorý mi pripomína zimu. Ruky mám zmrznuté, z úst mi stúpajú obláčiky pary.
Snažím sa rozptlýliť a nemyslieť na mráz, preto sa zadívam na pouličnú lampu, svietiacu v tme. Pripomenulo mi to človeka, ktorý nemá práve najlepšie obdobie, no niekto koho má rád ho vedie a pomáha mu. Je jeho svetlo v tme.
Opäť začína snežiť, studené snehové vločky mi dopadajú na tvár, no teraz mi je to jedno.
Autobus so škrípaním bŕzd zastavuje. Ľudia sa v mase vyvalia von, no ja vidím len jedného jediného človeka.

~🎄~

Túto "poviedku" som napísala do školy, keďže sme mali ako tému na sloh aj Vianoce, takže s cieľom byť trochu originálna som napísala túto vec, ktorá sa absolútne nepodobá môjmu štýlu písania. Neviem čo si o tom mám myslieť, takže budem rada za nejakú spätnú väzbu :)