Život pri koňoch [ DOKONČENÉ ]

13.12.2023

Pre dnešok fotky nemám, nebol na to čas. Táto kapitola bude krátka, pretože tu nieje o čom moc hovoriť.
Ale budem rada ak si túto kapilou prečítate, pretože je to dosť dôležité.

Nie vždy máme svoje dni a rovnako to majú aj zvieratá. Vera dnes nemala na jazdenie moc náladu, bola rozrušená a nervózna, plašila sa a ani skákanie nám moc nešlo.
Naše pocity sa prenášajú na kone a zase naopak. Keď jazdíte, musíte si uvedomiť že zdielate pocity aj so svojim partnerom, teda s koňom. Bojíte sa vy, bojí sa aj kôň. Vtedy ste jedno telo a srdce, no prepojíte sa s ním iba vtedy keď ho prijmete.

Veľa ľudí jazdí a trénuje kone silou, no to nieje správne. Ja vediem teóriu že všetko sa dá aj bez sily a zbytočného nátlaku. A to teraz nehovorím iba o koňoch, hovorím to vo všeobecnosti. Priveľký nátlak rozrušuje jak bytosť na ktorú je vyvíjaný, tak aj človeka ktorý ten tlak vyvíja, pretože nedokáže toho koňa peimieť k tomu aby urobil to čo chce on.

My ľudia sme špecifickí v tom, že si všetko sťažujeme. Načo toho koňa do niečohoho zbytočne nútiť pod nátlakom, keď sa to dá aj bez neho. Stačí sa iba naučiť tolerovať potreby koňa, nie hľadieť len na tie svoje a všetko bude potom jednoduchšie. Kôň za vami bude kráčať dobrovoľne. Budete sa cítiť príjemne jak vy, tak aj ten kôň.
On potom bude robiť všetko to čo vy chcete ale nie preto že musí, ale preto že chce. A ak to proste nebude chcieť urobiť, nenúťte ho, má na to svoje dôvody.

Predstavte si napríklad takúto situáciu: Prídete domov unavení zo školy alebo práce, pretože tam na vás toho bolo strašne veľa, viacej ako iné dni.
Chcete si oddýchnuť pred televízorom alebo čajom, ale niekto vás vyruší a bude od vás niečo chcieť. Teraz nejde o to čo, ale ide o ten princíp.

Najradšej by ste sa na neho vykašľali, ale nakoniec mu vyhoviete. Začnete robiť robotu o ktorú vás požiadal, no máte k nej značnú nechuť pretože ste unavení, ale aj tak v nej pokračujete.
Dotyčný ktorý vás o tú prácu požiadal vás napríklad začne poúčať ako a čo robíte zle a ako to máte urobiť lepšie.
No vy sa na neho nahneváte, začne vám to liezť na nervy, pretože váš mozog a psychika už to proste nedávajú.

Navyše máte dnes naozaj otrasný deň, nič sa vám nedarí a vaša nálada je pod psa.
Pohádate sa, pretože on od vás nedostane výsledok aký očakával a vy toho všetkého už máte dosť a chcete si ísť oddýchnuť.
Neni spokojný ani on a ani vy. A rovnako je to aj u koní.

Ide vlastne o to, že dnes ako som jazdila, som si uvedomila že takto to proste ďalej nejde. Tam kde chodím jazdiť majú iné metódy cvičenia koní, no sú trochu dosť tvrdé.
Je pravda že plemeno furioso je trvrdohlavé, no to predsa neni dôvod na to aby sme ich bili. A najhoršie na tom všetkom je to, že keď ma nahnevala trenérka a snažila sa mi vsugerovať že mám byť na tie kone tvrdšia inak sa nikam nedostanem, tak som proste vybuchla.

A je pravda že keď má v sebe človek hnev a dovolí mu aby ho ovládol, je schopný urobiť veľa vecí.

Samozrejme že ma to potom mrzelo, ani neviete ako moc. Lenže to už je neskoro, pretože kôň dostal trest len kvôli tomu že ja som bola pod nátlakom, nič sa mi nedarilo, pretože Severka nemala svoj deň. A ona za to pritom nemôže.
A takto to ja proste nechcem. Nechcem kone nútiť do niečoho čo je proti srsti mne samej. Je to proste zbytočné.

Budem úprimná, nikdy by som nedokázala ublížiť žiadnemu zvieraťu. Nebolo to prvýkrát čo ma hnev ovládol a zrejme ani posledný krát.
Snažím samú seba ovládnuť a preto odmietam používať ich metódy cvičenia. Myslím si, že nie sú správne.

A ešte jedna vec. Kôň s vami sice pocity zdieľa, no jednu vec nie a tou je nespravodlivý a zle mierený hnev.
Kone sú spravodlivé a preto predsa nebudú s vami zdieľať hnev ktorý je mierený proti niekomu bezdôvodne, alebo proti im samým.
Vtedy už nejazdíte spolu, nieste prepojení. A to je práve to, ako sa väčšina jazdcov snaží ovládať kone.
Hrubou silou, nehľadia na ich potreby a už vôbec nedbajú na ich pocity.

Ďakujem že ste to tu so mnou vydržali a dúfam že ste si z toho aj niečo málo zobrali.
Hovorím to čisto úprimne, pretože tak to cítim a myslím si, že tak je to správne :).

Malá spomienka na bytosť, ktorá ma naučila úplné začiatky a ktorá so mnou stála aj pri ohni:

Toto je úplne prvá fotka mojej drahej Carmen ♡.

Ďakujem, že som s tebou mohla jazdiť. Navždy ťa mám vo svojom srdci ❤.

Majte sa krásne moji milý <3.