Už nevladzem uniest ten pocit, ze som pre tento svet nepotrebna. Fakt sa to neda. Nemam tu miesto. Mam pocit, ze by som nikomu nechybala. Proste ja uz fakt nechcem nikomu nevedome ublizovat. A hlavne nie ludom ktorych milujem. Ked viem ze sa trapia kvoli mne tak uz vobec nemam chut zit. Fakt prisaham, ze mam coraz castejsie realne chut ukoncit svoj zivot. Najprv to zacalo len ublizovanim si ale bojim sa kedy ma myslienka o smrti prekona. Kedy nastane ten finalny skrat. A mozno to bude dobre. Mozno bude pre ludi prinos ked tu uz nebudem. Ktovie. A ktovie este kolko takychto brutalnych hadok zvladnem. Mozno este jednu zvladnem. Mozno aj dve, tri. A mozno bola tato posledna...Ak ano, dufam, ze vsetci ktorich som milovala, lubila a mala rada o tom vedia a spomenu si obcas na mna...A ak nie? Tak dufam ze uz ziadne dalsie nebudu...
