Opieram hlavu , keď slza ticho píše svoju melódiu . Hľadám tvár v ústrety všetkým prosbám . Ticho čakám , čakám kým prídeš .
Melódie svoje , a svojich slov píšeš , kým ja hlavu skláňam.
Kľudne píš. Ja už som preč . Nečakaj odomňa ticho a bôl , ja žijem , pre teba píšem svoj kríž .
Nedaruj nikomu , čo darovals mne, ja jedine môžem byť , alebo nebyť.
Dobitá na smrť myšlienkami tvojich melódii, ticho skláňam hlavu k zemi . Keď nemôžem krásu tvoju vidieť , nebudem do neba krajšieho hľadieť . Už nie .
Opieram hlavu, keď slza ticho píše svoju melódiu.Ty stojíš pri mne a hľadíš mi do vlasov . Vidíš , čo vidieť nechce nik . Ja nedám ti ticho a bôl , ty sám si netvorom bol .
Odvraciaš zrak odomňa , nechceš tam stáť . Píšeš si svoje melódie , zatiaľ čo moje slzy muzikál hrajú .Muzikál , muzikál o tebe a tvojich melódiach .
Melódiach , čo strácajú význam , keď moje slzy zatopia svet .
Opieram hlavu, keď slza ticho píše svoju melódiu. Nečakám už od teba nič . Čakala som pridlho na tvoje slová .
Ja už nedám ti nič . Zabudni . Zabudni , že kedy bola som . Nestojím o nič , čo kedy mi dáš .
